Popršalo, ako sa len dalo…
Aj bublinky bublú na mláke.
Muche k tomu treba veľmi málo,
By vyviedla pestvo nejaké.
Nebodúha sa jej veľmi zľúbi…
Už jej mušie srdce zaplesá –
Po daždi by mali porásť huby…
A už ma aj ťahá do lesa.
Dva košíky – také… od Cigána…
Aj nože dva riadne nabrúsi.
Vysadí ma na svoj chrbát zrána –
Letíme do lesa na skúsy.
Kde sa v muche toľká sila vzala?
Či ju splodil muší bohatier,
Alebo je dcérou Supermana,
Poslali ju z nadpozemských sfér..?
Uvítajú muchu muchy lesné
V prvom lúči rannej slnkohmly.
Po čele ma moja mucha plesne…
Nemôžem byť na ňu ale zlý:
Kam len pozriem – dubák, kozák, bedľa…
Aj mucha sa pustí do lovu…
Zhrozím sa… Veď mucha siaha vedľa –
Ona zbiera trávku muchovú..!
Nepresvedčí muchu atlas ani
Jedlých ani jedovatých húb.
Otráviť sa mojej muche bránim,
Odkedy je zo mňa muchoľub.
Doma z trávky-mucho čosi kuchtí.
Je to, pravda, v štýle „à la much“.
Muchotravé hubomuchobuchty…
Mucha žije! A s ňou muší duch!
D r a g o 15012012