Znovembrilo sa už nad lúkami
Znovembrieva sa aj nad mestom
Kam len pozriem – jeseňovec samý
Jeseňou dýcha tu každý strom.
Spýrili sa Javorovi listy
Ryškobriezkam šuštiac do uška
Na paroží jeleňovi visí
Maturitná stužka – listuška.
Vzájomne si odhaľujú telá
(Vráskavce sú nielen na mori)
Javorovi hužva otupela
A už ho to vôbec nebolí.
V stromorodej reči rozšelestia
Biele panny blúzky medené
Vyzliekajú sa uprostred mesta
Zahadzujú snubné prstene
Jeden dvíham… Podržím ho v dlani
Na zlato je jeseň bohatá
Pristupujem jak hosť nevolaný
Zdravím Javor, aj tie Dievčatá
A nechávam splynúť Dušu moju
S Dušou Stromov v Duši Jesene
Pohár vína dožičme si spolu
Pred zimným snom – Teplé lúčenie
Kto nepije, má dnes v pechu smolu –
Lúčik Slnka nám ho naleje…
D r a g o 01112011 –
16022012