Otužilá mucha XLVI.

3. marca 2012, Drahoslav Mika, MOJE MUCHY


Raz sa mucha jasnovidkou stane…
Jej oči mi vravia – Prečo nie?
Muchám osud bude čítať z dlane
A zvie, kto je aké znamenie.

Dovliekla si ku mne mušie snáre.
Od rána sa s nimi lopotí.
Rozhojdáva kyvadielko malé,
Rozkladá po stole Taroty…

Nepoznajú kamaráta dáta –
Ovládli svet logonumerá.
Dni a roky mucha hravo zráta
Na obrúsku, čo sa prestiera.

Veští zo škvŕn nedopitej kávy,
Z Mesiaca aj z hviezdnej oblohy.
O mušiakoch s muchami sa baví,
Vyvoláva duchov nebohých…

Vie, kedy má nastať koniec sveta
Aj ktorých múch sa to netýka.
Nad hlavou jej mušia sova lieta,
Mušia mačka padá z rebríka.

Tretie oko skrýva v sklenej guli –
Je v nej celý muší mikrosvet.
Starorímski mušiakoauguri
Mohli by jej iba závidieť.

Kto by nechcel vedieť, čo ho čaká
A čo muchu nikdy neminie..?
Zlaté pero vtáka – ohniváka..?
Či múšence školopovinné..?

D r a g o 22012012