Otužilá mucha XLIX.

5. marca 2012, Drahoslav Mika, MOJE MUCHY

 
Muchou som už celkom posadnutý –
Predná Hora tu nič nezmôže.
Mucha zlomí Svätoplukov prútik,
Ale nie jeho tri odnože.
 
Snáď si zo mňa iba uťahuje –
Veď muchy to občas preženú –
Keď vybzučí na mušacej strune,
Aby som ju pojal za ženu…
 
Zo zmiešaných manželstiev sa rodia
Najmúdrejšie deti planéty.
To mi tvrdí mucha moja zvodná
A v očiach jej nádej zasvieti,
 
Lebo vie, že muži sú mi cudzí
A že nie som členom es-a-es.
Zastúpi ju iná mucha v núdzi,
Keby nemohla (…)…ísť…na tanec…
 
Muchy, -vraví, -nie sú ako ľudia –
Vôbec nie sú k sebe žiarlivé –
Jedna druhú nikdy neodsúdia
Pre ich voľné mravy na pive. 
 
V byte miesta veľa nezaberá –
Spať môže v škrupinke z orecha,
Nebude sa správať ako zviera
A nikdy… (nikdy!)… ma nenechá…
 
V obliekaní je tiež veľmi skromná –
S čínskou Burdou je už zohratá.
Na obed jej stačí kúsok hov…ädzieho.
Zvyšky po nej zbaštia múšatá. 
 
A tak teraz nosím muchu v hlave –
Rátam, koľko v kríze ušetrím
Na tej mojej muche dotieravej.
Svadobnej ceste by bodol Krym…
 
 
D r a g o     24012012