Božie nebo asi vie a žasne,
Jak som zimnú muchu rozhýčkal
A že sa stal zo mňa muší pastier.
……………
Hviezdy z neba spásla – kravička –
Taká milá lienka Pánbožkova
Panenstvom sa ešte červená
V siedmich bodkách utajené slová –
Dojí nektár Boží z vemena. .
Snáď sa u mňa lienča narodilo
(Vzťah s muchou je stále neistý –
Tvrdieval už starý otec Krylov –
A len Boh vie, čo mal na mysli.)
Slnka lúče lienku prebudili
Srdce hrá na Božie tympány
Kožúštek jej z lúčov vijú víly
A ja vijem hniezdo záchrany.
Upliesť náčim ešte rukavice,
Postaviť na konci riadka rým…
Vyhrabávam spopod snehu mšice,
Bo čím iným lienku nakŕmim..?
Snáď si mucha lienča adoptuje,
Mlieku na mušom ho odkojí
Vo vetvičke zasneženej tuje.
Ešte že nenosí podkovy
Toto lienča ako koník boží,
Ale kopytá jej pozlátim…
Po oblohe nech ma s muchou vozí.
Už len chytiť do rúk opraty…
D r a g o 30012012