Fontána sa do snov pohrúžila.
Stíchol džavot, zamrel kvapkošum.
V tele svojom teplé leto skryla,
Bezdomovci pri nej pijú rum.
Jedna nôžka štíhla, druhej nieto –
Pa-de-dé sa v zime nekoná.
Pod fontánou hrob si našlo leto,
Padnúc snežnej víle do lona.
Labuť biele krídla rozprestrela
Vrabce zmĺkli v tŕniom podkroví.
Biely chrám je duchom archanjela,
Vietor týra notoosnovy.
Žiadna pieta, žiadna panychída,
Ani detské nôžky naboso.
Sajem smútok… A ku mne sa pridal
Chlapček s malou sviečkou pod nosom.
D r a g o 19022012