Otužilá mucha LXII.

21. marca 2012, Drahoslav Mika, MOJE MUCHY


Zmyslela si mucha skoro ráno,
Že mi v byte bude chovať psa.
Ocitla sa pred útulčou bránou –
Na psov hľadí, hlavou potriasa…

Hľadá šteňa s knihou rodokmeňa –
Žiadny bastard, či pes bezbúdy,
Čo sa na „nej“ všetci čerti ženia,
Všade, kam len v meste zablúdi.

Abecedu zvláda psiačej reči:
-H-A-V podrží v papuli.
Vlkodav jej bodol… Taký menší…
Hneď sa k jeho uchu pritúli.

Vysadne mu smelo medzi oči,
Dostavník si zo psa urobí.
Za chvostom sa medveďodav točí
A po zemi tratí ozdoby.

Siaha mucha hneď po vreckosáčku,
Lebo prešla kurzom hygieny.
Keď urobí mláčku, prisámvačku,
Dá mu pampers trojmo zložený.

Kupuje mu samé umeliny –
Pedigrí aj pravé hotdogy.
Vlkoldav sa daví, baví, sliní
A hlavne sa teší na blogy.

V byte miesta veľa nezaberá –
Len dve izby a pol garáže.
Pes už nie je vec, je živé zviera –
To ulica v Blave dokáže.

Mucha spáva teraz vo psej búde,
Samému by sa mu necnelo.
Rozhodlo sa na ústavnom súde,
Pes že je Naj- muchy priateľom!

D r a g o 25022012