Hébé
22. marca 2012,
Drahoslav Mika,
GRÉCKE ZLOMKY
Hébé…
Koľkí len vzývajú Ťa, Hébé,
Prosiaci o kvapku nektáru,
Do žíl ktorá bohom len sa vstrebe –
Bohovia veď preto nestarnú…
.
Bohovia sú večne plní sily,
Svetskej krásy, živoradosti.
Na ústach hrá Hébé úsmev milý,
Keď ulieva nápoj mladosti.
.
Hébé…
Koľkí len vzývajú Ťa, Hébé,
Keď sa prvá vráska objaví,
Sivý vlas či slza na pohrebe,
Odvrátenia pocit boľavý…
.
Aspoň kvapku, čo v krčiažku na dne…
V mene bohov – ľuďom obetuj…
Nech aj človek s Olympanmi mladne…
Osud píše Knihu závetu…
.
Hébé…
Koľkí len vzývajú Ťa, Hébé…
Každému raz zvony zazvonia.
K nohám kľaknúť, milá Hébé,Tebe
A nemyslieť stále na Chrona…
.
Čo je mladé, to raz bude staré,
Čo sa zrodí, to raz odumrie.
Len bohovia pijú v večnom bare.
Nalej, Hébé… Aspoň po rume…
.
Hébé…
Koľkí len vzývajú ťa, Hébé…
.
(Hébé – bohyňa večnej mladosti
Chronos – boh času)
.
