A tak krásavec v zime býva
V Persefoninom zasvetí,
Na vôd jarných sa teší príval,
Na teplé slnko, na kvety…
Čas nastal, a on javí sa nám
Uprostred božskej prírody.
Podľahol by snáď nymfopannám,
No Afrodita prichodí…
Nespúšťa Adónida z očí,
Objíma si ho v náručí.
Lôžko im rosa ranná močí
Vlna morská im zahučí.
Nabažili sa teda jari,
Leto sa skoro pominie.
Adónis oddýchol by vari,
Afrodita však povie – Nie!
Ona je paňou pása Lásky,
Mládenec tu nič nespraví,
Jej v očiach kvitnú sedmokrásky
A jemu zlaté púpavy.
Príbeh ich nie je bájou krátkou –
Adónis prispel do mlyna –
Afrodita sa stáva matkou
A Golgota mu povíja –
Syna teda… A k nemu dcérku,
Dievčinku menom Veria.
Rodina mohla by byť v celku,
No dej sa ďalej odvíja.
Adónis mužnie… Luk a strely…
Lovca vášeň v ňom budí sa.
Aj krásny je a je aj smelý,
Prťami chodí do lesa.
Afrodita vždy tíško nad ním
Ochrannú ruku podrží
Zelených cyprov vprostred planín,
No nepúšťa ho do strží.
Dovoľuje mu loviť iba
Srnky a plaché zajace.
Zver dravá v trofeji mu chýba,
Aj hody hádam prasacie.
Jedného dňa však božka Lásky
Na Olymp bola pozvaná.
Adónis – lovec celý šťastný
Obetoval aj barana
Bohyni lovu Artemide.
Do tulca šípy, za pás nôž…
Aj ona v ústrety mu vyjde,
Nemysliac pritom na rozkoš
(Artemida je totiž pannou
V behu celého života,
Aj keď je kráskou nevídanou…
Pramienok o tom klokotá…)
(Golgotás – mýtický zakladateľ Golgov na Cypre,
Veroia, Veria, Beroia – mytická zakladateľka mesta
Veroia (Veria( v gréckej Macedónii)
D r a g o 15/17032012