Jesenné lístie jarou šuští,
Jak stádo kôz sa rozlieza.
Vynárajú sa z detstva chrústy
A z očí nebonevädza.
Jesenné lístie jarou šuští,
Vetrometla ho nezhrabe.
Nevädza malinovým húštím
Pláva na modrom korábe.
Jesenné lístie jarou šuští –
Vreteno víru života.
Nevädza koráb neopustí –
Do vlasovĺn sa zamotá.
……………………………………………
Jódluje vietor na fujare
V nebesky modrej tónine.
Šuští a šuští lístie staré,
Nevädzu duša privinie.
Jesenné lístie, vietor jarný,
A prvý podbeľ pri ceste.
Aj kvety majú svoje karmy –
Nuž do duše im – nelezte…
D r a g o 3003/03042012