zdroj
…………………………………………..
(9)
Andromeda
Opúšťa junák smutné kraje,
Sandálom krídla naladí,
Z kapsy krv kvapká neustále –
Kvapky menia sa na hady…
Konečne domov..! – pomyslí si
A pritom vôbec netuší,
Aké mu cestu skrížia krysy,
V čom všetkom bude po uši.
Kdesi pri samom konci sveta,
Kdesi na kraji Afriky,
Sandále okrídlené letia,
Perseus čuje výkriky…
Kráľovstvo patrí Kéfeovi,
Etiópi sú jeho ľud,
Nuž čo by kráľa neoslovil,
Pár dní by mohol pobudnúť,
Zotaviť sa a letieť ďalej,
Na ostrov, kde ho čaká mať,
V krajine Etiópov mladej
Kráľovnej šťastia zaželať… –
Kassiopeii, žene jeho,
Poklonu vzdať jak káže mrav.
Perseus je už blízko brehov,
Pomaly by aj pristať mal…
Zase ten výkrik beznádeje
Začuje zdola spod skaly.
Srdce mu razom rozochveje
To, čo pred ním sa odhalí:
K útesu deva prikovaná –
Márne sa zmieta v reťazi.
Jatrí jej rany voda slaná,
Nuž rýchlo ku nej dorazí –
Pýta sa krásky, kto je, čo je,
Prečo je teraz tu a tak?
Týraná sklopí oči skromne,
Rozpovie krátko, čo a jak…
zdroj
…………………………………………..
Dcérou je kráľu Kéfeovi,
Kassiopeia je jej mať –
Tá nevyberanými slovy
Začala Nymfám oči klať:
-Krajšia som ako Néreovny,
Jak všetky morské bohyne…
Kassiopeia sa neuskromní,
Naplno jazyk rozvinie –
Seba – sa chváli – chváli – chváli…
Vo svete krásky rovnej niet,
Pobiť sa o ňu môžu králi,
Nymfy môžu len závidieť…
Počúvať sa to teda nedá,
Néreovny sú zronené,
Slzia a prosia svojho deda,
Pričiní nech jej súženie.
Poseidón teda popremýšľa,
Aký by sa jej hodil trest.
Potopa z toho náhle vzišla –
Kráľkin trest musí národ niesť!
A aby sa jej nemálilo,
Morského šle jej netvora.
Dobre sa ľuďom predtým žilo,
Skrývajú dnes sa do dvora –
Obluda morská ľudí žerie
A zajedá ich dobytkom.
Proti nej čo? To nikto nevie…
V kráľovstve plač, krik, strach a zhon…
Kéfeus taide do veštiarne –
Pýthiu prosí o radu.,.
-Oblude proti všetko márne,
Kým nedostane náhradu –
Za živých ľudí, živé zvery –
Dcéru dať musí v obetu…
Zožerie tvor ju pri večeri,
Ostatní nech sa nepletú.
……………………………………..
Jedinú dcéru… Andromedu…
Národ si o tom hrkúta…
Pred sebou vidí devu bledú,
O skalu stojí prikutá…
Rodičia ticho spoza skaly
Sledujú, čo sa bude diať.
V obetu dcéru krásnu dali.
Kéfeus slzí, smoklí mať…
Perseus spola zaľúbený
Do Andromedy vyhlási:
-Stačí už stvárať tieto scény,
Zablýska sa tu na časy!
Len sľub mi dajte – slovo kráľa –
Devu ak zbavím netvora,
Ženou chcem mojou by sa stala,
Dosť bolo pre ňu príkoria!
Súhlasia oba, čo už iné…
Iskierka svitá nádeja.
Pohľadom hodí po dievčine,
Cez slzy sa mu usmeje…
(Néreovny – morské nymfy, víly,
dcéry morského boha Nérea zdroj
Poseidón – hlavný boh mora,
Pýthia – veštica, médium,
sprostredkovateľka veštieb
medzi bohmi a kňazmi)
D r a g o 03/08052012
