Zeus (Dia, latinský ekvivalent
je Jupiter) zdroj
Dia syn a snáď nymfy Plúto,
Tantalos v lýdskom Sipyle,
Nepoznal nikdy, čo je smútok,
Alebo čo je násilie.
Otcovi vždy bol veľmi milý,
Z pozemských synov najmilší.
Bohovia uňho jedli – pili,
Bez darov nikdy neprišli,
Nepustili naň nikdy krivdy,
Trápenia ani starosti,
Nepoznal, bieda čo je, nikdy,
Návštevy božie pohostil.
Na lúkach sa mu pasú stáda
Koníkov, býkov, oviec, kôz,
Olivy, figy po záhradách,
Vo viniciach tiež hrozna dosť,
Bane mu zlaté vynášajú –
Dieťaťom veď je Šťasteny,
Na dvore sa mu deti hrajú,
Nevedno ktorej od ženy –
Od Steropé snáď, Od Diony,
Alebo Euryanassy –
Pelopa nikto nedohoní,
Niobé rastie do krásy.
Miláčik bohov na Olympe
Svoje má miesto pri stole,
Lahodí nektár jeho slinke,
Ambrózie má do vôle.
Zvýši ak, tajne domov nosí,
Priateľov si tu uhostí.
Nedá nič Zeus na ponosy,
Tantalos vždy je v milosti.
Chodieva s bohmi do ich rady,
Zvie, chystá čo sa na zemi, .
Vznikajú kvôli tomu zvady,
Tantala to však nezmení.
Vytrúbi všetko kamarátom,
Poznať čo smú len bohovia.
Vravieť je striebro, mlčať zlato –
Čo chcú, to z neho vylovia.
Zeus je stále zhovievavý,
Aj keď sa pohár prelieva.
Do hlavy stúpol pocit slávy –
Bohom sa Tantal vysmieva.
-Vyber si, synku, – Zeus vraví, –
každé ti splním želanie.
-Otče, boh nie je dokonalý,
osud sa s vami nebabre.
Údel ten, ktorý pririekol mi,
lepší je, ako údel tvoj,
Najšťastnejší som v tejto zemi,
na Olympe je nepokoj –
Hádate sa a priete stále –
to sa mi u vás neľúbi.
Nestojím tvoje o želanie
a ani tvoje o sľuby..!
Zosmutnel Zeus, zvesil hlavu,
Takéto slová zabolia.
Ješitný Tantal žerie slávu
Väčšiu, žnú ako bohovia…
Zeus (Dia, latinský ekvivalent
je Jupiter) zdroj
(Lýdia – štátny útvar v malej Ázii,
Pelops – Tantalov syn, Nióbe – Tantalova dcéra,
Steropé, Diona, Euryanassa – autori sa rôznia,
ktorá z nich bola Tantalovou manželkou,
Ambrózia – pokrm bohov, Nektár – nápoj bohov,
Olymp – posvätná hora, sídlo bohov)
D r a g o 10/13052012