Dionýsos a spol. z
Vážia si Théby Teiresia –
Najväčší veštec v okolí.
On vodu káže – vodu píja.
Penthea teraz osloví
A varuje ho pred oslavou,
Na ktorej bude víno tiecť,
Nebude kde nik s triezvou hlavou –
Jeho by mohla padnúť z pliec…
…………………………………………………
Dôveru v neho Zeus – Héra
Vložili, keď raz viedli spor,
O tom, či z lásky viac má žena,
Alebo viac dá na mužov?
Veštec náš, keď bol ešte mladý, ,
Po sedem rokov ženou bol –
On iba teda dá si rady,
Spor bohov aby rozhodol.
Prikloní sa na stranu Dia:
-Z milovania má žena viac!
Zo zvyku Héra urážlivá
Teiresiovi vezme zrak…
Boh čo raz riekne, to už platí,
Nikto to nikdy nezmení.
Najvyšší zrak mu nenavráti.
Inakšie sa mu odmení –
Vešteckým duchom – tretím okom
Zvie všetko, čo sa bude diať.
Palicu Athéna mu potom –
S ňou „vidí“ chodiť, utekať…
K palici sluch mu jemný dáva –
Vie, vtáci o čom švitoria.
Helladou letí jeho sláva.
Chlieb sa je, reči hovoria…
A dlhé – dlhé roky žije,
A nikdy – nikdy neklame.
Penthea radou dobrou kryje,
Ten si však iné zamanie…
…………………………………………
Dionýs volá, kto je zdravý,
Nápoj kto jeho píja rád –
Pod Kithairónom sviatok slávi,
Mystické hry sa budú hrať…
Pentheus teraz zvedavý je,
Príkaz kto jeho k srdcu vzal.
Neprestal kto a ďalej pije,
Toho si vezme na paškál.
Zaradí tiež sa do sprievodu
Odetý v háby mainady.
Potajme chlípe čistú vodu,
Na starý smrek sa usadí –
Silénov, Nymfy, thébske baby…
Všetkých má ako na dlani.
Opojný nápoj k láske vábi,
Strácajú baby zábrany…
Dionýsos a spol. z
Vyniká medzi mainadami
Rozbujarená Agaué.
Tyrs Dionýsa drží v dlani,
Smeje sa, váľa po tráve…
Pasú sa teľce na poľane,
Šalejú baby, výskajú…
Vrhnú sa drapmi razom na ne,
Zaživa biedne drásajú,
Pijú ich krv a jedia mäso –
Za surova dá božských síl…
Pentheus duchom celkom klesol,
Dionýs sa mu sprotivil.
Po smreku starom matka škúli,
Vo vetvách lev sa pričudí.
Pení sa slina na papuli…
Agaué ženy povzbudí –
Za strom sa berú, vytrhnú ho
Zo zeme spolu s koreňmi.
Na „leva“ žien je príliš mnoho…
Agaué ďalej nezbedí –
Vrhá sa prvá na to „zviera“…
Okolo národ veselý…
Zdrapí mu hlavu… („Zver“ sa vzpiera)
A od tela ju oddelí…
Na tyrse s hlavou nastoknutou
Agaué vstúpi k rodičom…
Trhá sa s dcérou rodné puto –
Čím ďalej, tým viac o ničom…
Matka Agaué a Inó trhajú Penthea na kusy z
(Teiresiás – prežil vraj sedem generácií smrteľníkov,
Kithairón – hora na juhu pevninského Grécka, často miesto stretávania sa božstiev a iných mýtických bytostí,
Tyrsos, Tyrs – Dionysov symbol, palica s ovinutými listami hrozna alebo brečtanu,
Po hroznom čine, podľa inej verzie, Agaué ujde do Ilýrie, tam sa vtrie do priazne jedného miestneho kráľa, ktorého zabije a pripraví jeho trón pre svojho otca – Kadma)
D r a g o 21/22062012
________________________
Antiopé bola najstaršou medzi Kadmovymi dcérami. Sama sa nepreslávila, iba tým, že podľa niektorých verzií mala spoluúčasť na zabití Penthea. Neskôr žila osamote pri nejakom chráme. Jej manželom bol Asterion, boh či kráľ včiel, mali dcéru Makridu a syna Aktaióna, a tento sa dostal do mýtov. Príbeh o Aktaionovi už mám na blogu v jednom z predchádzajúcich článkov.
Aktaion
Apollón sa bol zamiloval
Do nymfy menom Kyréné.
A zbytočné by boli slová,
Že ako áno – ako nie
Aristaios sa na svet zjavil –
A preto, že tak Osud chcel,
Vysvetlil ľuďom, čo sú kravy
A stal sa kráľom všetkých včiel.
Pojal za ženu Autonoé,
Čo bola dcéra Kadmova –
(Kadmos obrobil thébske pole
a pohneval si Área.)
Dionýsa ich dcéra Makris
V kolíske medom kŕmila.
Aktaion, synak, býval šťastný –
Okrem lovu nič nevnímal …
pokračovanie v článku na blogu: http://mika.blog.pravda.sk/2012/04/16/aktaion/
Aktaion prekvapí kúpajúcu sa Artemis (Dianu) a rôzne nymfy
