zdroj
Prináša kočiš do Théb smutnú…
-Zabili Láiááá!!! – smutnú zvesť.
Sám zdupkal… Môže baliť kutňu –
Nechránil káľa – stratil časť!
Do Delf sa Láios… Zvedel žeby,
Zbaviť sa ako netvora –
Sfingy, čo teroruje Théby,
Pocestným nedá pokoja.
Na brale sedí skraja cesty,
Hádanku od Múz zaháda.
Cudzinec či je, a či miestny –
Zaklope každý u Háda.
Hádanku tú kto nerozlúska,
Sfinga mu telo rozdrása –
Potvora šelmovtákoľudská
Sfingie – hory „okrasa“ –
Dcérou je obra stohlavého
Tyfóna, syna Tartaru.
Echidna s polohadím telom
Za ženu šla mu do páru.
Obluda ženskej hlavy, hrude,
Laby a telo od leva,
S krídlami. Ľudskom na osude
Thébami pred krv prelieva.
Našiel sa ak by človek, ktorý
Sfinxovi správne odvetí,
Utonie netvor, skončí v mori,
Théby sa zbavia obetí.
Kreón sa ujal v meste vlády,
Iokasté – vdovy rodný brat.
Vnútorný hlas mu takto radí:
Koruny mohol by sa vzdať…
Mesto ak Sfingy ktosi zbaví,
Ten moc by nad ním držať mal.
Iokasté, stále v kráse, zdraví,
Ženou mu bude a on kráľ.
Kreón to sľúbi pred národom
A slovu svojmu dostojí.
Otcovi po je Spartom rodom.
…………………………………………
Blíži sa pútnik k Sfinxovi…
…………………………………………
Oidipús kráča v slnka páli,
Théby sú skoro v dohľade.
Teší sa Sfinga, že ho skvári,
Hádanku jej že nezvládne…
Ktože nám sedí na útese..?
Ni žena, ni lev, ani vták..(?)
Oidipús nohy sotva nesie,
Človeka ide trafiť šľak
Pohľade pri na toto čudo…
Aj hlasom ľudským prevraví…
Po tele pot mu steká prúdom
Od údivu i únavy.
Zareve! Vypne v labách drápy.
Sfingia – hora po echu…
Ozvenu nikto nedolapí.
Pýta sa Sfinga z pelechu:
-Kto zrána máva štyri nohy,
na obed dve a večer tri?
Oidipús pozrie do oblohy,
Odpoveď razom zavetrí:
-Batoľa, dieťa ešte slabé,
vlastných na nohách nestojí,
štvornožky po zemi sa hrabe –
to ráno je vo vývoji.
Vo veku muža, kto je zdravý,
na dvoch sa nohách premotá.
Padá ak, tak len od únavy –
poludnie je to života.
Starca vek nohu tretiu žiada –
o palicu sa opiera…
Opúšťa telo muža vláda –
to čas je nášho večera.
Nuž človek je to, z mäsa, krvi –
po štyroch… po dvoch… večer tri…
Oidipús zdolal Sfingu prvý –
Nadávkou netvor nešetrí…
Pririekli Sfinge osud ľúty
Bohovia v dobrej nálade –
Zo skaly strmhlav nech sa zrúti,
Hádanku ak ´kto uhádne.
Zrevala ešte naposledy,
Krídla ju viacej nenesú…
Oidipús zbavil Théby biedy –
Rúti sa netvor z útesu…
…………………………………………
Oidipús vstúpi do Théb bránou –
Nevedno ktorou… Dávno už…
Kreón je po Láiovi kráľom,
Ženatý, Eurydikin muž.
Potomkov majú neúrekom –
Dcéry dve, traja synovia.
Iokasté z čierne nevyzliekol –
Trúchliť má vdova Láiova.
O smrti Sfingy chýr sa nesie –
Konečne jedna dobrá zvesť.
Oslavné znejú chórom piesne,
Kadmeou Oidip dá sa viesť.
Agorou idú, národ jasá.
Za slovom Kreón stojí si.
Koruny pre Oidipa vzdá sa,
Dáva mu ruku Iokasty.
(Sfinga / Sfinx – používajú sa tvary
pre ženský aj pre mužský rod,
Sfingia – hora pri Thébach, tiež ženské meno,
Tartaros – časť Zasvetia zodpovedajúca peklu,
Tyfón – obor so 100 dračími hlavami a hlasom
človeka, psa a býka, matkou mu bola bohyňa
Zeme Gaia (Géa)
z
Echidna – dcéra obra Chrýsaora – ktorý vyšiel
z tela mŕtvej Medúzy spolu s Pegasom, položena – polohad,
Kadmea – thébska Akropola, vyvýšené a opevnené
miesto nad mestom.)
D r a g o 06/13072012
…
Oidipus a Sfinga, zdroj 1 2 3 .
