Ujme sa Oidip svojho žezla,
Thébanom stále spravodlí.
Od neho krivdy žiadny nezná,
Múdry je, dobrý, rozhodný.
Iokasté ženou sa mu stáva.
Zdieľajú lôžko Láiovo,
Náleží im to podľa práva,
Zákonmi nikto nepohol…
Majú sa radi, kráľ je mladý,
Kráľovná stále v rozkvete.
Krásou ho svojou nanávnadí,
Už sú aj deti na svete.
Najstaršia dcéra Antigona,
Mladšia jej sestra Isména.
Olejom vonným palác vonia,
Líčiť sa devy nelenia.
Polyneikés je synom starším,
Eteoklés naň dorastá.
Majú ak čosi na rováši,
Prižmúri oko Iokasta.
…………………………………………
Tiahnu už spolu letá, zimy…
Tešia sa Théby, ľud je rád.
Porozum vládne medzi nimi,
Nevedia, čo je vojna, hlad…
…………………………………………
Apollón trpezlivo čaká…
Bohovia majú času dosť.
Pelopa kliatba (Jeho šľaka!)
Uvrhne Théby v nemilosť.
Nebijú vrahov jeho strely –
Na Théby nesú hlad, smrť, mor.
Pribúda chorých na posteli,
Obydlie čo, to s mŕtvym dvor.
Zomiera staré, mrie aj mladé,
Zvieratá, ľudia, kape hyd.
Nerodia polia, všetko chradne,
V suchu niet zver kde napojiť…
Mŕtvoly ležia na námestí,
Mesto je jeden cintorín.
Obhrýzajú už kosti pästí…
Kreontovi kráľ hovorí:
-K Pýthii do Delf zájdi, švagre,
Vyzvie nech, či to Boží súd,
zmenil čo v Thébach život náhle,
vymrieť či má nám všetok ľud?
Obety bohom na oltári
Pálime, jak nám káže riad.
Uliatba či sa vari máli?
Dokedy máme umierať?
Nedávno Théby – mesto slávne –
Dnes všade smútok, smrť a plač.
Robíme čo, je všetko márne,
Nemáme vody nadostač.
Opýta nech sa Apollóna,
V jeho veď je to kompete,
K nemu sa ľudia v Delfách modlia,
Či metla smrti dometie?
Zapriahne Kreón povoz konný,
Zamieri do Delf k Ómfalu.
Nevedú Théby žiadne vojny,
Za čo ich božstvá trestajú?
Očistu koná, obeť dáva,
Dozvedá čo sa, vezie späť.
Agora thébska podľa práva
Veštbu sa musí dozvedieť:
-Oslobodené Théby budú
od smrti, hladu, od moru,
poukážu až na paskudu
nectiacu Láia mŕtvolu –
vraha na jeho, v meste ktorý
v pokoji. šťastí nažíva,
život ho dodnes nepokoril.
Nakryje nech ho mohyla,
Alebo nech ho národ thébsky
Vyženie z mesta jednou z brán –
To nemu kvôli hromy – blesky –
Apollón Théby pokaral.
Isména – mestom vraj pretekala rovnomenná riečka,
Polyneikés, Eteoklés – podľa niektorých autorov boli dvojičkami,
Uliatba – tekutá obeta bohom – víno, mlieko, olej…
Ómfalos – Zeus označil Delfy za stred sveta a tento bol vyznačený kameňom – Ómfalom. Dnes sa nachádza v miestnom múzeu, ale Rimania ho použili ako stavebný materiál do hradieb. zdroj 1 2
D r a g o 06/13072012
