Sedem vodcov – sedem brán (8 – 9)

(8)
Adrástos velí vojsku – Pravou!
Vykročiť ďalej vo zbrani.
Stať čo sa malo, už sa stalo
(Vojaci kde sú vítaní..?)

(Pravá je Grékom stranou šťastia –
ruka či noha, pravý bok.
Nemalo by sa ľavou začať,
šťastný ak má byť výsledok.)

Míňajú Isthmos, jeho šiju ,
Megaru, vstúpia k Boiótom.
Na Kithairone vlci vyjú,
Nechajú tých si napotom.

V Ásope nohy omáčajú –
Žblnkotovoda občerství.
Vidia už hradby thébske skraju,
Zacítia dych ich v povetrí.

Privedú junca – obeť bohom –
Areu, vojne, Thanatu…
Boh žeby Argu vypomohol…
Polyneikés chce odplatu!

Máčajú ruky v krvi býka,
Máčajú meče, kopije.
Priateľstvo v zbrani takto vzniká –
Mesto sa krvi napije.

A keby hradby nezborili,
Bohovia keby Thébanom…
Bolo to keby nad ich sily,
Vo vojne nastal keby zlom,

Padnú nech spolu ako jeden
Chlap. Ako jeden hrdina!
Na Théby udrie vodcov sedem,
Hellada nech ich spomína…

(9)
Dnu, zdá sa, že sa nechumelí,
Akože nič sa nedeje.
Eteoklés tam svojim velí,
Kreón sa vínom naleje.

Nepriateľa si nevšímajú,
Množstvo na jeho nehľadia.
Hradná stráž stráži hradnú bránu,
Strieda sa podľa poradia.

Hostia sa vnútri, veselia sa.
Ohľad na nič sa neberie.
Do brány búši ktosi, zdá sa…
Ide nech do psej matere!

Tydeus, hviezda Kalydonu,
Aj keď má ruky od krvi,
Zabúši bránu na bronzovú,
Bránovú stráž to ohúri –

Vyjednať chcel by, nech sa vzdajú,
Zložia nech zbrane bez boja –
Eteoklovi na moc siahnu,
Polynovi sa podvolia…

Nemajú hosťa ani v päte,
Nikto si ho tu nevšíma.
Nech si len tára, nech si trepe,
Prvšia je teraz hostina.

Urážky hodné z jeho strany –
Tydeus – Tu! – sa nebojí
Ani za máčny máčik malý…
Zloží ich zopár v súboji –

Po jednom sa mu postavili,
Zachovajúc si tvár i česť.
Opúšťa mesto… A v tej chvíli
Desiatkov vyšlú päť či šesť.

Tydeus hravo holobriadkom
Poprederaví kožuchy –
Uloží všetkých, spia nech sladko,
Jeden mu iba od ruky –

Meontés zostal nedotknutý
(Bohovia o tom rozhodli).
Nejedna thébska matka smúti
(Smútok však nie je národný.)

Darilo že sa Tydeovi,
Jediné iba znamená –
Arés že čupel kdesi v kroví,
A pri ňom stála Athéna.
……………………………………….

Obrancov treba dostať z mesta,
Stretnúť sa s nimi na poli.
Athéna mier by radšej vniesla,
Arés si vojnu vyvolí…

Thébania vyjdú na predhradbie,
Zrazia sa vojská na pláni –
Bije sa staré, hluší mladé,
Brány len nikto nebráni.

Padajú prví borci ťatí –
Siedmy už…ôsmy… dvadsiaty…
Thébania trpia veľké straty,
Mŕtvymi breh je posiaty.

Ustúpia naspäť na Kadmeu –
Nepriateľ ako na dlani.
Obranci brán sú opäť v strehu,
Hádam sa mesto ubráni…

(Isthmos – mesto pri Korinte, 
Istmická šija – Korintská šija, 
Megara – mesto i oblasť medzi Peloponézom a Boiótiou, 
Kithairon – pohorie v Z Boiótii na pobreží Korintského zálivu, 
Arés – boh vojny, 
Thanatos – boh smrti,
Kalydon – mesto v Arkádii na Peloponéze,
Meontés – bližšie neidentifikovaný chránenec bohov,
Athéna – bohyňa Múdrosti, remesiel, spravodlivej vojny ,
Kadmea – opevnená akropola v Thébach)

D r a g o      13/23072012
…

rytieri smrti (z Apokalypsy) zdroj