Zrodenie Athény

Diovi veštba prezradila:
Porodiť ak má Metida,
Bohyňa Umu roztomilá,
Na dcéru jej nech pozor dá.

A ešte väčší na jej syna –
Prevýšiť silou by ho mal,
Trónu ho zbaviť na Výšinách,
Sám stať sa medzi bohmi kráľ.

Porodiť dcéru ak by mala,
Osudu tiež sa nevzprieči.
V Múdrosti bude neskonalá,
A On ju nikdy nepredčí.

Čujúc to Zeus až sa zhrozí –
Vo všetkom On je zatiaľ – Naj-!
Nerád vzdal by sa tejto pózy,
Na Olymp hľadel zopodiaľ…

Priplichtí hneď sa ku Metide –
Vtipkuje…, sa jej zalieča…
Pohroma od nej teda príde –
Pomyslí chlapca… na dievča…

Privinie Metis sebe k telu,
Zamľaská pritom maškrtne.
Jedálniček je bez výberu –
Celučičkú ju prehltne!

Nevypľul ani peplos božský,
Ani jej božské sandále,
Prehltol božské rúčky, nôžky,
Diadém božský na hlave…

-A teraz dievča nech si rodí!
Nijaká Sila! Žiadny Um!
Vezie sa všetko v jednej lodi,
V božskom má bruchu malinu!

Z maliny klíči božské semä –
Sila aj Rozum v Diovi.
Nezaspí ani nezadrieme,
Asklepia hneď osloví –

Treští mu v hlave dni aj noci,
Praská už celé mesiace.
Zostáva, chudák, bez pomoci,
Liek žiadny doň sa nevprace.

Mučí sa, týra, trpí, trápi…
Ako Boh je už zúfalý…
Obed snáď vtedy keby zapil…
Hlavu mu čoby lámali…

Nie! Už to ďalej nevydrží.
Héfaista si zavolá.
Vyroní pravé božské slzy,
Pomôže nech mu, preboha..!

Jediný čudný medzi bohmi… –
Nemusí…, ale robiť chce.
Železo kuje, taví v ohni,
Lapí si ženu do pasce –

Manželku, krásnu Afroditu,
Na lôžku keď sú s Areom.
Vezuvom pod má vyhňu skrytú,
Vykuje pancier na telo…

Prosí ho Zeus na kolenách,
Bolesť mu… Nech tú ohavu
Vyrúbe z hlavy hneď a teraz,
Veď je už z toho na hlavu…

Sekerou nech mu zatne britou –
(Bolesť nech na dve rozdelí) –
Do hlavy. Deň mu aby svitol,
Bol aby opäť veselý.

Počúva kováč, majster ohňa…
-Čo sa to nášmu starému..?
Hádam si otca neodrovnám…
Boh… a mať hlavu zmliaždenú..?

Najvyšší ale trvá na tom,
Na dôkaz vrhne bleskov pár.
Hovoriť – striebro, mlčať – zlato…
Robotný boh si labrys vzal…

Nachystá Zeus svoju hlavu –
Hľadia si z očí do očí…
Seknutie jedno… Na boľavú…
Z rozťatej panna vyskočí –

Prekrásna deva v plnej zbroji –
Kopija v ruke, egida…
Na hlave prilba pevne stojí…
(Nikdy sa panna nevydá…)

Prestali bôle. Hlava zrástla…
Zeus už viacej nestená.
A dcéra jeho božsky krásna
Ponesie meno – Athéna!

Athéna, Zeus a Héfaistos, zdroj 1 2

(Métis, Metida – bohyňa Múdrosti,
Asklépios – boh liečenia, pravdepodobne historická postava, najznámejšiu svätyňu s liečebňou mal v Epidaure na Peloponéze a na ostrove Kós,
Héfaistos – chromý syn Dia a Héry, boh remesiel, ohňa, kováčov – rímsky Vulkán,
Afrodita – bohyňa lásky a krásy, manželka Héfaista, milenka Area, rímska Venuša,
Arés – boh vojny, rímsky Mars,
britá sekera – sekera s ostrím,
egida – štít,
z z
Athéna – bohyňa Múdrosti, remesiel, umení, spravodlivosti, spravodlivej vojny, patrónka Athén…)

D r a g o     08/09082012
…

Athéna + Athéna a iní bohovia, bohyne → zdroj