Athéna v úcte s mestom žije,
Na Akropole má svoj chrám.
Nevidí nik ju bez kopije.
Otvára bránu dokorán,
Zavíta ´kto ak ako priateľ.
Nepriateľ nie je vítaný.
Medúza na egide zlatej
Zaženie preč ho od brány.
So štítom sa už narodila –
Povstala z hlavy Diovej.
Záležať dá si na kopijách.
Zatúži zbroji po novej.
S Héfaistom sa stretne teda
Na Akropole pri chráme.
Svoju na česť si siahnuť nedá,
Keď za ňou Vulkán dochráme.
Skúša to majster slovom pekným –
Neznáša lichôt Athéna.
Ženskosťou brata svojho šteklí.
Osudu od však do vena
Dostala dar byť pannou čistou,
Dotyku bez i poškvrny.
Zápasí teda s Héfaistom,
Túžbu mu jeho nesplní
Život je plný rôznych priekov
U Bohov aj, aj u ľudí.
Athénu Boh náš nevyzliekol,
Slzičku iba vylúdil…
Zo stehna hnus ten o zem šľahne
Parthenos, teda panenská.
Ujme sa matka „Gé“ ho náhle –
S potomstvom tak sa netrieska!
Vynosí semä v svojom tele –
V podzemnobožskej útrobe.
Namiesto jaslí kôš mu stelie,
Bolo by lebo nedobre,
Uzrel ho ak by ten, kto nemá,
Bohyňou nepozvaný hosť.
Sama je Gaia vyjavená –
Namiesto nôh má hadí chvost!
Athénu pozve, dcéru Dia,
O dieťa nech sa postará.
Zveruje jej Erechthonia –
Dochová nech ho do kráľa.
Athéna košík vezme, hľadí,
Uloží dieťa vo chráme.
Hadom dvom dá ho do parády –
Posvätnej hadej ochrane.
Kňažky tri – dcéry Kekropove –
Aglaura, Hersa, Pandora
Uvidieť nesmú dieťa holé,
Do koša nazrieť odhora.
Rátať s tým musí ten, kto kedy
Vydáva aké zákazy,
Predzvesťou že je zákaz biedy –
Zvedavosť nad ním zvíťazí.
Athéna letí doniesť horu,
Kamennú horu z Pallenu.
Upevniť chce ňou Akropolu…
Kňažky sa k košu poženú…
Odkryjú dieťa… Pána Dia!
Mládenček veď má hadí chvost!
O chvoste im sa iba sníva…
Videli toho viac než dosť..!
Videla to aj stará vrana –
K Athéne letí, vykráka…
Bohyňa horu vlečúc sama,
Čierneho pozrie na vtáka…
Vyšmykne jej sa Lykabetta –
Pod ňou sa hora rozvalí.
Neučili sa kňažky lietať –
Vrhnú sa strmhlav zo skaly…
Unikli hnevu svojej panej
(Vravia, že boli šialené…).
Výchova chlapca je len na nej –
Patrónke Athén – Athéne.
Ochrannú ruku nad ním drží,
O Múdrosť tiež sa postará.
Rodnému kraju aby slúžil,
Attike dá ho za kráľa.
On prvý koňa s vozom spriahol,
Rozoral pluhom tvrdú zem,
Kráľovskou zasadil sa váhou –
Zaviedol sviatok do Athén –
Panathénaie sláviť káže
Všetkým, kto ctí si Athénu.
Aiódov volá na súťaže,
Aj svojich šle na výmenu…
Erechtheus mu synom bude,
Aj Pandión, aj Metión.
Záleží veľmi na Osude,
Budú či múdri ako on.
…………………………………………
Vyhovie Zeus svojej dcére,
Bude keď mať už žitia dosť –
Na nebo si ho k sebe berie –
Stáva sa z neho Boótos.
(Medúza na egide zlatej – hlavu Medúzy daroval Athéne Perseus – pozri blog Perseus – a tá ho umiestnila na svoj štít – egidu,
Povstala z hlavy Diovej – pozri blog Zrodenie Athény,
Héfaistos – chromý syn Dia a Héry, boh remesiel, najmä kováčskeho, ohňa… V Ríme Vulkán.
Athéna Parthenos – Athéna panenská, jedno z jej mnohých prímení,
„Gé“ = Gaia – bohyňa Zeme so Zemou stotožnená,
Pallenos – miesto pravdepodobne na Chalkidiki, ale snáď aj inde…
Lykabetta – pahorok v Athénach neďaleko Akropoly,
Vravia, že boli šialené – zbláznili sa zo strachu pred pomstou Athény za porušenie zákazu,
Attika – oblasť – poloostrov okolo Athén,
Erechthonios vraj vynašiel aj koleso – pomocou ktorého sa pohyboval, keďže nemal nohy,
Panathénaie – najväčší všegrécky sviatok na počesť Athény,
Aiódos – potulný spevák, hudobník, básnik,
Boótos – súhvezdie Volopas)
D r a g o 09/11082012
…
Gaia vychádza spod zeme a odovzdáva malého Erechthonia Athéne, vľavo je Kekrops. + Pohľad z Akropoly na kopec Lykabettes. zdroj 1 2 .