zNa sever dá sa. Suchou nohou.
Netúži plávať po mori.
Ku kyju už si dopomohol,
S kupcami cestou hovorí.
Dozvedá sa, že na Korinte,
Na šiji jeho pri Isthme,
Svoje má dúpä Sínis skryté,
Krv tam vraj nikdy nevyschne.
Sosny dve ohne vrchom k zemi,
Ruky k nim, nohy obete
Priviaže zbojník nasrdený,
Necháva chvíľu napäté,
Uvoľní naraz oba konce,
Stromy sa k nebu vymrštia,
Roztrhnú chlapa na franforce.
Teší sa Sínis od srdca…
Príbuzný s ním je po materi,
Len Boh vie, v akom kolene.
Sínis si sile svojej verí,
Théseus ta sa poberie.
Pozdraví, slušnosť ako káže,
Dajú si spolu večeru.
V korunách vtáky hladnostrážne
Ľudských sa údov nažerú.
Sínis po Théseovi škúli.
Zaklíni v zemi sosny dve…
Kyjakom schytá po gebuli –
Navaril čo si, to si zje!
Priviaže junák pra-…, pra-…strýka.
Thanatos striehne v húštine.
Privykal dlho na zbojníka.
Krídlami dušu ovinie.
Odplachtí s ňou až doTartaru,
Nech sa mu Hádes poteší.
Ostatky ľudia pochovajú.
Spomínať na deň, na dnešný
Hellada bude celé veky…
Théseus prelial rodnú krv.
(Keby mu nebol robil prieky,
bol by sa doňho neobul!)
Na duchu šuhaj očistí sa,
Na tele sa, aj na koži.
Na počesť svojho pra-…, pra-… strýka
Isthmické hry hneď založí.
Pravdaže, so súhlasom Dia.
Alebo z jeho príkazu.
Mládež sa aby nekazila,
Silu nech, rýchlosť ukážu…
………………………………………
Akoby toho bolo málo –
Periguna sa zaľúbi…
Otca vraj bodaj porantalo!
Raz by snáď aj ju zahubil…
Z oného zväzku voľnej lásky
Melanippos sa narodí.
Mamine slzy v očiach zaschli –
Odišiel tatko… Nechodí…
(Korinthos, Isthmos – mestá pri Korintskom prieplave, spájajúcom Egejské more s Iónskym,
Thanatos – boh smrti,
Tartaros – zodpovedá približne peklu,
Isthmické hry – založené roku 582 pr.n.l., teda po Théseovi, ale mýty mu ich pripisujú, konali sa každé dva roky.
Periguna – dcéra Sínisova)
D r a g o
Théseus a Sínis z
