Théseus (21) – V Tartare

Prísahy slová plniť treba.
Peirithoos názor nemení.
Božského chce si hryznúť chleba,
S bohyňou keď sa ožení.

Zostúpia živí ku Hádovi.
Hádes sa s nimi neháda,
Žiadzu keď ruku Persefóny.
Rozhodnutie len odkladá

Na chvíľu krátku. Premyslieť si
Musí vec takú dôležnú.
Prehŕňa prstmi sivé vlasy,
Odpoveď zaraz prevezmú…

Posadia nech sa na minútku,
Dôkladne nech to predúmä.
Sadnú mu na lep. Lebo vskutku
Iné mu chodí po ume.

Skúšajú vstať, no nedá sa to –
S kameňmi zadky zrastené.
Neblýšti sa len, čo je zlato,
Blýskajú sa aj kamene…

Týrajú ich tu Erínye,
Kerberos, iné potvory
Telá nie mŕtve a nie živé,
S Kórou nie, ani bez Kóry…

Prirastlí sedia roky štyri
V bolestiach, dlhé mesiace…
Dvere sa zrazu otvorili…
Héraklés..! V nich sa nesprace.

z

Nádeje iskra. Človek živý…
Hádam sa za nich pivraví.
Priateľ ich zvykne robiť divy,
Dosť bolo Hádej zábavy…

Eurystheovi stále slúži –
Vypýtať prišiel Kerbera.
A pred ním – ľaľa – živí muži!
Neverí očiam… Pozerá…

Presviedča Háda, Persefónu –
Reumu chytia z kameňa.
Ďakuje Hádes za poklonu.
Odlepiť smie si priateľa.

Théseom trhne, čo má sily.
Prirástol riadne, potvora!
Mäsa kus aj kus zlatej žily
Théseus nechá u Boha.

Peirithoom teraz trhnúť skúsi.
Hádes sa iba usmeje:
-On je, čo pokoj mŕtvych rušil!
Nerobí nech si nádeje…

Pochopia všetci. Snahy márne.
Zostať tu musí naveky.
Do dnešných dní tam hádam starne,
Počúva Tieňov náreky.

Kerbera Hádes požičiava –
Eurysthea nech vystraší.
Vybreše nech sa na tyrana.
Nebude aj tak inakší…
………………………………………

Potomok v rode Théseovom
Doby od onej pozná sa –
Maličké zadky majú po ňom,
Kostľavé, takmer bez mäsa…

(Koré – iné meno pre Persefónu, doslova Dievča, Dcéra, 
Erínye – bohyne pomsty, drásajúce dušu, svedomie,
Eurystheus – kráľ v Thirinte (SV Peloponéz), u ktorého z vôle Osudu plnil úlohy a slúžil Héraklés)



1 Kerberos – trojhlavý pes v Zásvetí – 2 Tartaros – súčasť Zásvetia / Hádu, zodpovedajúca peklu
3 Hádes – 4 Hádes (Hádés, Hades, latinsky Pluto) – vládca, boh Zásvetia (Hádu, Tartaru)

D r a g o