Héraklés (5) – Kithairón

Kithairón víta Alkaida –
Pastieri, lesy, pastviny…
Pasieva stáda, trusie kydá,
Oberá figy, maliny,

Ujedá syra, glgá mlieko,
Míňajú dni sa v idyle,
Pobaští mäsa neúrekom,
Príroda si ho privinie.

Obrovský jaseň vyzrie v lese,
Vystrúha kyjak na mieru.
Navštívia raz ho víly lesné –
Nymfy sa k nemu doberú.

Vábi ho jedna neresťami –
Zavrhnúť smel by vlastnú česť.
Ponúka druhá chodník slávy,
Cnostný ak život bude viesť,

Vážiť si ľudí, ctiť si Bohov,
Konávať dobro, kárať zlo,
K spravodliu by sa junák pohol,
Len by to vlasti pomohlo.

Vyvolí chlapec nymfu druhú –
Vyberá chodník čestnej hry.
Podlosti nechce robiť sluhu.
Apollón výber odobrí.

Héraklés na krížnych cestách, ilustrácia: Pompeo Batoni z
…………………………………..

Pastieri sa mu pri ohníku
Sťažujú leva na zvera.
Trasú sa už aj z jeho ryku.
Napadá stáda zvečera –

Zabíja kravy, kozy, ľudí,
Nie je tu nikto v bezpečí,
Osady do sa nocou vlúdi,
Kozička ani nezmečí…

Boja sa muži, ženy, deti,
Strach majú všetci zo zvera.
Alkaid kyjak obnažený
Polapí, preč sa poberá.

Istý je silou svojich svalov,
Trafiť len stopu na leva.
Kithairón na sa berie na lov.
Dobročin muža chválieva.

Zaklope cestou u Thespia
(Thespios je tu miestny kráľ.).
Päťdesiat dcér sa na kyj díva –
Odkiaľ ho švárny šuhaj vzal?

z

Široko – blízko ženích žiadny.
Thespios rýchlo pochopí –
Vyhovieť dcéram otec rád by –
Nepošle spať ho do šopy.

V palate na noc ustieľajú…
Päťdesiat dní mu trvá lov…
Čo noc, to iná ľahne skraju,
Uniknúť aby nemohol.

z

Päťdesiat vnukov, čas až príde,
Thespios od dcér uvíta.
Alkaid hladný neodíde,
Nakŕmia vždy ho dosýta.

Jaskyňu nájde. Lev už čaká –
Tesáky brité v papuli.
Roztrhať rád by neboráka,
Očami po ňom zaškúli,

Ku zemi priľne, mrští telo –
Jaskyňou šelma preletí.
Schmatne ju za krk Alkaid smelo,
Podrží chvíľu v zovretí…

z

Zvera krk drží, šelma škriabe,
Vytŕča labie pazúry,
Na tele hľadá miesto slabé,
Nezvaný hosť ju rozzúri.

Zapraštia šelme ľútej väzy,
Tisícpäť striel jej do duše!
Jaskyňou pred lev mŕtvy leží,
Nevrtí chvostom, nekúše…

Nevyšlo aby nazmar zviera,
Pripraví supom hostinu.
Loveckým nožom kožu zdiera,
Drieku kol´ si ju ovinul.

Ožije Alkaid v koži leva,
Leviu s ňou silu nasáva.
Do nej sa junák zaodieva,
Ak má byť dáka zábava…

(Alkaidés – pôvodné meno Hérakla,
z
Kithairón – hora na juhu pevninského Grécka,)

D r a g o     jeseň – zima 2012/2013

↓


z