z Túla sa Alkaid po Hellade,
Bez cieľa blúdi sem a tam,
Nepokoj v duši jeho vládne,
Dni ani noci neráta.
Do Iolku dôjde. Do prístavu.
Lámu sa vlny o skaly.
Na more – z mora lode plávu,
Tmolia sa plavci, rybári…
Ostatným lodiam Argó tróni
Z rúk lodimajstra Argosa.
Citrónov zmes a mimóz vôní
Vlúdi sa nežne do nosa…
Postojí Alkaid, obzerá sa,
Starú pod sadne olivu.
Nepantá obra kvetov krása,
Nevníma vlny prílivu.
Héliom mierne unavený
Zatvára oči – otvára…
Ocitá s ním sa v jednom tieni
Mládenca statná postava.
-Nuž vitaj, bratku v koži leva!
Kyjačisko máš poriadny.
Ktorý ti z Bohov silu vlieva?
Vídavam ťa už zopár dní…
Nemusíš, veru, vyriecť meno –
Rýchlejší chýr je od teba.
Viem, spravil čo si s Orchomenom,
Démon zla lozil po Thébach…
Iáson mňa zovú, syn Aisona.
V Iolku trón mi je sľúbený.
Nemôžem ho však získať doma –
Za rúno kráľ ho vymení.
Rúno za zlaté od Aiéta,
Baranie rúno z Kolchidy.
Poplávem v oné kraje sveta –
Kráľom ma Iolkos uvidí…
(Iolkos – mesto v starom Grécku v blízkosti dnešného prístavného mesta Volos v SV časti pevninského Grécka,
Argó – bájna loď Argonautov vedených Iásonom za zlatým rúnom do Kolchidy,
Iáson – dedič kráľovského trónu v Iolku, uzurpovanom jeho strýkom Péleom, vodca výpravy Argonautov,
Aiétés – kráľ v Kolchide, v dn. Gruzínsku,
rúno – ovčia alebo barania koža aj s vlnou (z) občas sa pod slovom rúno myslí iba samotná ovčia vlna, to však nie je náš prípad
Orchomenos – mesto v Boiótii neďaleko Théb, dobyté Alkaidom / Héraklom)
D r a g o jeseň – zima 2012/2013
.
1 2 3 Iolkos na brehu zátoky Pagasitikos