_ (Úloha tretia)
Kopreus je už vonku z hradu –
Héraklés nesmie cez bránu.
Nenesie preňho dobrú radu –
Úlohy nové vyvstanú.
Area vtáky šarapatia
Stymfale pri aj v okolí.
Z jazier sa ľudia nenavrátia,
Ľudský šíp vtáka neskolí.
Zobáky z medi, z kovu perie,
Medené drápy, pazúry…
Pozdravy šle mu pán kráľ vrelé –
Nech len tým vtákom podkúri.
Vznesú sa v kŕdli nad krajinu,
Strieľajú perím kovovým…
Padajú ľudia, stáda hynú,
Úrodu ničia po poli.
Stymfalské lesy v Arkádii
Čakajú len na hrdinu –
Bremeno naňho navalili –
(Kráľ by rád, keby zahynul.)
Athéna badá, čo sa deje –
Pomáhať beží bratovi.
Nádej aj silu doňho vleje,
Medené bubny zhotoví
Pre sestru milú zdatný kováč –
Héfaistos, Boh od ohňa.
Héraklés tamtam z kovu schová –
Pomer síl s vtákmi vyrovná.
Athéna nad ním ruku drží –
Ochrannú ruku Múdrosti.
K jazeru dôjde, smradnej strži,
Rád by už vtákov pohostil…
Výpary smradu priamo z Hádu –
Tají dych, nos si zapcháva –
Stymfale z pekiel vtáky vládnu,
Area pliaga smradľavá!
Pod nebom hniezdo tŕňovité
Uvila vtáčia rodina
Nad stržou čiernou. Na úsvite
Héraklés hen sa pohýna.
Košatý strom sa na to hodí –
S korunou siahlou do neba.
Domyslí junák na ňom schody.
(Výparov veď sa nastrebal…)
Vylezie nahor po stromkmeni,
Usalaší sa v korune.
Slnečný lúč list loví v tieni.
Do dlaní chlap si popľuje.
Zavesí luk a k nemu strely,
Zahlobí bubny pred seba.
S prípravou bol by už tak v cieli,
Výhľadu veľa netreba.
Bubniská treskom rozrachotí,
Preberie vtáky zo siesty.
Nenechal Lynos k bubnom noty.
K nebu sa vtáky povzniesli.
Metálu zvuk nám vtáky dráždi
(Zbledli by mnohí rockeri…)
Ocitá chlapec striel sa v daždi –
Spoznáva vtáky po perí…
Nálety robia strmhlav zhora,
Spúšťajú sprchu perostriel.
Hérakla ale nepokoria –
Stymfalské pero míňa cieľ.
Pripája k tomu luk a šípy,
Bubnujú bubny ostošesť.
Škrekotný kŕdeľ vzduchom škripí,
Neznesie bubnov Božích tresk.
Do toho rapkáč rapčí razom.
Ušaté tvory trielia preč.
Vydržal by to iba blázon.
Preruší hudba vlastnú reč.
Zaškrečia vtáky naposledy,
Neobzrú sa na Stymfalu.
Trápenia bolo dosť aj biedy.
Za Pontos cestu merajú…
Utíchnu bubny, rapkáč zmĺkne.
Héraklés tiež sa poberá.
Ožíva razom mesto mŕtve,
Kvákajú žaby z jazera…
Do Mykén by mu cesta zbehla,
S bubnami drží rezký krok.
Mykénske spomnie na nemehlá –
Zas bude strýčko z toho cvok!
(Stymfala – mesto s jazerami v Arkádii na S Peloponéze SZ od Mykén,
Kopreus – „hovorca“ mykénskeho kráľa Eurysthea,
Arés – boh vojny,
Athéna – bohyňa Múdrosti, spravodlivej vojny,…
Héfaistos – boh ohňa a remesiel,
Lynos – brat Orfea, Héraklov učiteľ hudby, ktorého Héraklés udrel tak nešťastne, že ho zabil,
Pontos – Čierne more)
