Kto nezažil, neuverí. . . (2)

16. marca 2013, Drahoslav Mika, KTO NEZAŽIL, NEUVERÍ... (I)

Po slivovici mávam okná. Po whisky eurookná.

Povedz mi, koľko si natankoval, a ja ti poviem, kto si.

Z diaľky aj svokra vyzerá skoro ako človek.

Remeslo má zlaté dno. Politika plný hrniec.

Nezamestnanosť vzniká skrátením pracovného času na nulu.

Už sme sa zapojili do obnovy Iraku. Mohli by sme sa aj do obnovy Slovenska.

Svetlá budúcnosť už klope na dvere – podnikavcov.

Kým sa budú kradnúť hliníkové dopravné značky, hlinikári budú mať o prácu postarané.

Ak tuhne krv v žilách, môžeme ju rozriediť borovičkou.

Zdá sa, že sitnianski rytieri sa boja vyjsť na svetlo Božie.

Aj belosi vrhajú tmavý tieň.

Skutočný priateľ zostane priateľom, aj keby vám bol neviemkoľko dlžný.

Pluralista je politik, ktorému sa jedna hlúposť máli.

Kedysi s rokmi prichádzal rozum. Dnes – alsheimer, skleróza, exekútor…

Čo na kardiostimulátore, to na jazyku.

Dievča ako lusk vzniká konzumáciou fazule a hrachu.

So stretom záujmov sa stretneme najmä v krčme.

Radšej sa opiť do nemoty, ako do slepoty.

Slovákov delíme na dve kategórie – na úplatkárov a na korupčníkov.

Kardiostimulátor mu prirástol k srdcu.

Jazyk je dorozumievacím prostriedkom a nástrojom nedorozumenia.

Predám vlastný názor. Aj na súčiastky. Povolenie netreba.

D r a g o