Héraklés (31) – Opäť v Delfách

Neskoro je si trhať vlasy,
Mlieko je opäť rozliate.
Blýska sa, ale nie na časy,
Nie je to ani o zlate.

Zeus má toho plné zuby:
-Úctu má požiť v dome hosť!
Syn jeho priateľa si zhubil.
Nevezme už ho na milosť.

Zhrozí sa z činu Olymp celý
(Héra sa iba uškrnie…)
Na lôžku bude, na posteli
Héraklés, až kým nezmúdrie.

Pochopil skoro, čo sa stalo,
Zeus však nemoc nesníma.
Od šťastia k pliage býva málo,
Týra ho, čoby zlosyna…

Vážne to teda otec zobral,
Neprejde nemoc iba tak.
Zoslabol ako starý žobrák.
Do Delf sa vydá, neborák…

Opýtať chce sa Apollóna,
Ako to, čo to, dokedy..?
S Pýthiou dnes sa nepokoná –
Trojnožke na si nesedí.

-Neveštím len tak hocikedy…
Odporným vrahom vôbec nie!
Héraklés rád by vonku z biedy –
Trojnožku babe vytrhne:

-Neveštíš, nie je ti jej treba!
Neprišiel som sem z pasie.
Požujem kúsok svojho chleba,
Kastálskej vody popijem…

Apollón skiaľsi vynorí sa.
Trojnožku káže vrátiť späť.
Polobrat mu je, jeho ďasa,
Nemali by sa o ňu prieť.

Héraklés nedá, Boh však drančí!
-Daj! -Nedám! -Pusť ju! -Nepustím!
Sopľaví sťa sa klbčia chlapci…
Zrieť na nich Zeus nemá síl.

Blesk synov medzi svojich švácne!
Od seba bratov oddelí.
Smejú sa Múzy na Parnase –
Zhora to všetko videli.

Ozdobí úsmev Apollóna,
Ozdobí úsmev Hérakla.
Obaja majú všetkých doma.
Trojnožka sama pokľakla…

Apollón káže svojej kňažke,
Poradiť má že bratovi.
-Héraklés milý, máš to ťažké,
Nedobrý lós si vylovil.

Kláňať sa budeš svojmu pánu
Roky tri z pózy otroka.
Vyroníš márne slzu slanú –
Krvou ti duša namokla.

Nevrátiš syna Eurytovi –
Zásvet má svoje zákony.
Thanatos ľudské duše loví,
Umierak ak im odzvoní.

Utržíš čo za svoju kúpu,
Eurytovi dáš za škodu.
Kravy mu kráľstvom zase dupú,
Za Autolykom nepôjdu.

(Delfy – mesto v J časti pevninského Grécka s najznámejšou veštiarňou staroveku zasvätenou Apollónovi, 
Pýthia – Apollonova kňažka, médium v delfskej (aj iných) veštiarni z
Trojnožka – sedávala na nej Pýthia v dobe spojenia s Bohom, 
Kastálsky prameň – prameň vody pod Parnasom. Okrídlený kôň Pegas zakopol kopytom a vytryskol  Kastálsky prameň. Jeho voda  poskytuje inšpiráciu básnikom. 
Parnasos / Parnas – pohorie neďaleko Delf, sídlo Múz, bohýň umenia, 
Eurytos – kráľ Oichalie, Héraklés mu v rozčúlení zabil syna Ífita,
Autolykos – syn boha Herma, podvodník, zlodej stád, …bližšie o ňom v blogu Sisyfos a 29. časti tohoto blogu U Euryta ) 

D r a g o     jeseň – zima 2012/ 2013
…

1 Kastálsky prameň, 2 Delfy, chrám bohyne Athény, 3 pohorie Parnas neďaleko od Termopýl,