1 2 3 4
Po čase zase Héra zhora
Héraklu s túžbou do hlavy
Zaseje semä nepokoja.
Spomenie život túlavý…
Spomína starých na priateľov…
Opáčiť ich len na pár dní…
Z nečinia už ho bolí telo…
S Prírodou splynúť slobodný…
Na cestu zbalia sedem olív,
On chitón, ona v peplose.
Krajinou plnou rajských vôní
Putujú boso po rose.
Horami raz, raz dolinami
K priateľom vedie dlhá púť.
Hellada krásou svojou mámi,
Láka sa lúkou prebehnúť.
Pred nimi rieka rozvodnená.
Široko – blízko mosta niet.
Héraklu iba po kolená,
Déianeire tu končí svet.
Samo im nebo pomoc skytá –
Nessos je tu jak na koni.
Kentauros vlezie do koryta,
K Déianeire sa nakloní:
Za peniaz že ju, bakšiš malý,
Chrbte na svojom prevezie.
Rinie sa voda, vlna valí…
Vyzerá to s ňou veru zle.
Nikoho sprava ani zľava.
Héraklés dá mu dôveru.
Kentauros nie je hlúpa krava…
Cez rieku hneď sa poberú…
Popredku Nessos pláva – brodí,
Na drieku deva nesie sa.
Héraklu trčí hlava z vody…
Pred sebou stráca Nessosa.
Kentaura telo nežne hreje.
Prebudí v ňom sa divý pud.
Neberie ohľad na pereje,
So ženou rád by uvrznúť.
Úklady Nessa manžel badá –
Tetivu luku napína.
Kentaura od to podlá zrada…
Zasiahne strelou zlosyna
Hydriným s jedom spopod Lerny.
Čierna krv z rany valí sa.
Chránil česť ženy manžel verný.
Zazíza Deia na Nessa…
Slabne mu telo, zrak sa kalí,
Odchádza z vôle Osudu.
Plamienok už len celkom malý…
-Nikdy nech šťastní nebudú! –
Zaželá Nessos obom v mysli.
Nakoniec žene radu dá:
-Nebodaj časy keby prišli,
Na teba manžel zabúdal,
Opustiť chcel ťa inej kvôli,
Krvou mu mojou potri šat.
S tvojou len svoju lásku spojí –
Bude tvoj! Len to neprezraď…
Zvedel ak by to človek iný,
Čarovná moc sa vytratí.
Naberaj, krv kým z rany riní…
Kvapiek pár… stačí… na šaty…
Načiera krvi Déianeira,
Manželom pred ju utají.
Na zvera Ďalej nepozerá,
Hélios slní po kraji…
(Pred nimi rieka rozvodnená – podľa jednej informácie išlo o rieku Aivenos / Evenos, takú som objavil podľa švédskeho zdroja v Aitólii/Akarnanii na Z pevninského Grécka, dlhá je 92 km,
Nessos – jeden z Kentaurov, tvorov či netvorov s telom koňa a hruďou a hlavou človeka, 
Chitón, peplos – starogrécky odev, podobný rímskej tunike z z
Hydriným s jedom spod Lerny – Pri meste Lerne Héraklés zabil Hydru a v jej jedovatej krvi si namáčal šípy. Rany sa po nej nikdy nezahojili. Podrobnejšie v časti Lernská Hydra.
Hélios – boh Slnka aj Slnko samotné)
D r a g o jeseň – zima 2012/2013
