Hermés a Prométheus
Míňajú dni sa, roky plynú,
Prevliekli sa aj eóny…
Nedošiel Zeus na príčinu,
Kedy mu, prečo odzvoní..?
Odvrhol vlastnú tyraniu,
Titánov pustil z Tartaru,
Bez strachu ľudia pod ním žijú,
Nemyslí zlobu na starú.
Na vody Stygy klial sa dávno,
Prométhea že na večnosť…
Na pleciach nesie Titán jarmo,
Denne je orol jeho hosť.
Posiela Herma, posla Bohov,
Na Kaukaz Zeus na zvedy –
Vymámiť veštbu keby mohol,
Uchrániť Olymp od biedy…
Po svetle márne Hermés pátra –
Vôľu má Titán zo skaly.
Nevytlie v duši jeho vatra –
Poznania plameň nepáli!
Pozdraviť dáva Olymp celý –
Za zlé nech mu to nemajú –
Pelešia nech sa na posteli,
Kým on sa oprie o skalu.
V reťaziach väzí dňom i nocou,
Súži sa v mene človeka.
Odchádza Hermés s dlhým nosom –
Veštbu si Titán ponechá…
Hermés a Prométheus
…………………………………………….
Rmúti sa Zeus v nepokoji,,
Na duši sa mu neľaví,
Z koláča nik mu neukrojí.
Prináša Hermés pozdravy…
Prichodia hostia k Prométheu,
Obmäkčiť kto, kto oblomiť.
-Nie je už Zeus strachom v strehu,
Spriadajú Moiry inú niť.
Zmenil sa dávno na neznanie,
Treba ak, ľudí ochráni.
Zobú mu smrteľníčky z dlane –
Iba tie čiary na dlani…
Potomkov stvoril – bohoľudí.
Chýr o ich mrave svetom znie.
Od Moir veštbu nevylúdil,
Vyslovil dvakrát Prometh .- Nie!
……………………………………….
Ráno je. Eós čoby ruža
Privíja k telu nový deň.
V nebesiach orly dravé krúžia,
Chystá dráp Eton na pečeň
Rúti sa strmhlav na Prométha…
Zasiahne žráča čierny šíp!
Kameni po sa orol zmieta,
Posledný vydá z hrdla chrip.
Vynorí hneď sa skaly spoza
Héraklés s kyjom na pleci.
Nestrpí, deje keď sa hrôza,
Neduhy svojsky vylieči.
Héraklés a Prométheus
Rukami obor reťaz trhá,
Diamantný vyrve z hrude klin.
Posledná nie je ani prvá
Služba, čo blahu učinil.
Titána pojme do náruče,
K moru ho znesie zo skaly.
V šľachetnom chrabré srdce tlčie.
Ďalej dôjsť dá sa pomaly…
(Héraklés mieri k Hesperovnám –
jabĺčka zlaté pre strýka…
Púť jeho žitia nie je rovná,
tŕním mu osud preniká…)
Riekne mu Prometh ako ďalej,
Pripája rady na cestu.
Aj on je duše neskonalej.
Zaslúži Titán siestu…
Prométheus a Héraklés
Podrobnejšie je stretnutie Prométhea a Hérakla opísané v blogu Héraklés, časť 26 Zlaté jablká Hesperidiek,
Eón – vek, veľmi dlhé obdobie, Prométheus bol prikovaný 30 000 našich rokov,
Titánov pustil z Tartaru – Zeus udelil prvú amnestiu,
Moiry – bohyne Osudu,
Eós – bohyňa rannej zory, Auróra, Zornička,
Hesperovny – Atlantove dcéry, nymfy západného večera, strážili jabloň večnej mladosti (strom Poznania…
Jablčká pre strýka – pre Eurysthea, Mykénskeho kráľa, ktorý poveroval Hérakla úlohami.
D r a g o 1302/28022013