Do Argu pamäť Proita vráti:
Otvoril oči, uzrel svet…
Detstvo je žitia kočiar zlatý,
V spomienkach stále bude tlieť.
Abantom kráľa – otca zvali,
Aglaia mu je rodná mať.
Palácu jeden syn sa máli,
Dvaja by boli akurát.
Darujú Argu Akrisia –
Princovia nech sú v tandeme.
Vládne kde ľuďmi moc a sila,
Nenávisť nikdy nedrieme.
Dorastú bratia na kráľdvore.
S Akrisiom už nie je reč.
Zostarne Abás, a keď zomrie,
Berie sa Proitos z Argu preč.
Posledná bola otca vôľa,
Vládnu nech spolu v závese.
Mamone Akris neodolá,
Pri sebe druha neznesie.
Vyhlási, že je novým kráľom,
S bratom sa o moc neráči.
Na tróne dvom je miesta málo.
Potiahne Proitos za kratší…
Oslepí ligot zlata brata,
Nový kráľ zaprie otcov rod.
Stopy sa Proita v prachu tratia,
Zašumia vlny voľných vôd.
………………………………………
Na východ, tak mu Osud velí,
Putuje s Proitom družina.
Od Argu čoby lukom strelil,
Nikoho zem sa začína.
Načo sa ťahať do neznáma?
Bolo by miesto akurát…
Súše aj mora panoráma –
Tyrinthský hrad tu bude stáť!
Kyklopov pozvú na roboty
(Človek sa práci vyhýba –
Za neho nech sa iný potí.)
Ochota obrom nechýba.
Balvany kladú do muriva –
Cudzí nech pevnosť nezmôže,
Vlastný ľud nech sa v hrade skrýva,
Keby už došlo na nože.
Činia sa obri bez úmoru –
Silu má Kyklop za draka.
Z balvanov zložia hrdú horu,
Proitos v nej nech sa neľaká.
Zmúrali Tyrinth na dohodu.
Štedro im kráľ sa odmení.
V Lýkii nájde ženu vhodnú
A čoskoro sa ožení.
Íobates tesťom sa mu stáva.
Anteia zrie mu do očí.
Kráľovná krk je, a kráľ hlava,
Ktorým tá šija zatočí.
(Argos – mesto na SV Peloponéze,
Abas, 2. pád Abanta – kráľ v Argu, Proitov a Akrisiov otec,
Akrisios – neskôr sa stane otcom Danaé a Perseovým dedom, podrobne v blogu Perseus,
Kyklopi – jednookí obri, obrovské balvany tvoriace hradby Tirynthu sa volajú kyklopským murivom,
Lýkia – staroveký štátny útvar na území Malej Ázie v dn. Turecku,
Íobates – lýkijský kráľ, otec Anteie a tesť Proita)
D r a g o IV/V2013
hradby Tiryntu