Kto nezažil, neuverí. . . (23)

7. februára 2014, Drahoslav Mika, KTO NEZAŽIL, NEUVERÍ... (I)

 

O čo ťažšie vstupuje človek do seba, o to ľahšie vstupuje do iného. 
 
Chlap chce od ženy iba jedno – aby mu dala pokoj. 
 
Ľahšie je človeku prišiť biľag ako gombík na košeľu. 
 
Voľný čas musíme tráviť tak, aby to nebola otrava. 
 
Civilizácia začala vraždou Ábela. 
 
Policajti by mali mať vo výzbroji šľak – ten trafí stále. 
 
Cirkev propaguje morálne druhy sexu. 
 
Nie všetci kradnú – niektorým zlodeji donesú. 
 
Ideálny pár: frigidná žena a otužilec. 
 
Nežná má aj svoje klady – pomarančov plné sklady. 
 
Cti peniaze otca svojho a matky svojej. 
 
Niektorí kráčajú s dobou bočnými uličkami. 
 
Aj otrokom zakladali reťaze, ale nie tekuté. 
 
Mestskí policajti študujú záložné právo – neustále zakladajú papuče. 
 
Najvernejšia na svete je hlúposť. Tá človeka neopustí, nech by sa čo dialo. 
 
Mráz zmrazuje výklady, banky vklady. 
 
Ak stojíte, držte sa. Ak sedíte, vstaňte! 
 
Ešte ani jedna strana nasľubovala krajšiu minulosť. 
 
Brať musíme všetko s rezervou. Najmä ak kradneme auto. 
 
Deti by nemali majetok dediť, ale detiť. 
 
Rusí Sibír dobýjali, Briti Ameriku objavovali. 
 
Členok sa dá vyvrtnúť aj bez vývrtky. 
 
Aj ruka zákona ruku umýva. 
 
Paradox: asociáli poberajú sociálne dávky. 
 
 
D r a g o