Kto nezažil, neuverí. . . (24)

19. februára 2014, Drahoslav Mika, KTO NEZAŽIL, NEUVERÍ... (I)

 

Jedným životná úroveň stúpa, pred druhými ustupuje. 
 
Vplyvných ľudí je najlepšie odsúdiť až po smrti. 
 
Chcel som ísť do ZOO. S opicou ma nevpustili. 
 
Ak je váš šéf ako pes, pošlite ho do psej matere. 
 
Paradox: V pitevni piť nedávajú.
 
Ľudia starnú tak rýchlo, ako im to zákony nariaďujú. 
 
Kričali sme: -Na nohy! Na nohy! A odrazu sme na lopatkách…
 
Najlepšie sa veští z ruky plnej peňazí. 
 
Hosť do domu – fľaša zo stola. 
 
Pre niekoho je hlúposť droga – nemôže bez nej žiť. 
 
Ekonomika dosiahla veľké úspechy, ale my sme proti ním bezmocní. 
 
Komu sa nedá vysvetliť, tomu treba vytmaviť. 
 
Samosprávny… Nesvojprávny… Aký krásny súzvuk… 
 
Slovenské dno nemá dno. 
 
Keby žil Jánošík dnes, odvisol by na Haagu. 
 
Prsty máme na to, aby nám po nich občas klepli. 
 
Ešte nikomu nenapadlo pripiť si na zdravie liekmi. 
 
Nežijeme na to, aby sme jedli, ale aby sme pili, fajčili, milovali a kradli.  
 
Kto nemá úspech, má aspoň pech. 
 
Kríza je ako chrípka a chrípka ako zlá manželka. Musíte s ňou vydržať, až kým vás neopustí. 
 
Jedni žijú na dlh, druhí na pôžičku. 
 
Život vznikol z piva. Preto teraz všetci peníme. 
 
Len málokto sa do dejín zapíše perom. 
 
 
D r a g o