Koza na vožiku
24. marca 2014,
Drahoslav Mika,
ozorovske džveredelko
U sušeda zdechla v noci koza.
Teraz kozu po valaľe voža.
Ukazuju ju jak na vistave:
-Išče fčera mala cicki zdrave,
Zdrave mala rohi i ratici,
Bľišča še jej kudli kolo rici.
Travu žarla, stromi ohrizala,
Ňeurekom i mľika dosc dala.
Dojila ju tri raz za dzeň žena,
Cahala ju šumňe za vemena.
Večar me ju nahnaľi do chľiva,
Calu noc tam koza odpočiva.
Rohi mala, aľe ňeterkala,
Veľo bobkoch po dvore nasrala –
Teľo veľo, jak politik reči.
Ňehutori koza, aľe meči.
Hvarja ľudze, že ma mľiko zdravše,
Ňevirovna še mu ňigda kravske.
Chto ho pije, gambi ňeucira.
Bars smačna od kozi hrudka sira.
Sušid plače, radu sebe pita.
Poradziľi zavolac kuršmita.
Pridze kuršmit – popatri, polapa…
-Zdechla koza, bo ňemala capa!
…………………………………………
Malý slovník veľkoozorovčiny:
bľiščec še – lesknúť sa
kudli – chlpy, srsť
terkac – bodať, klať
kuršmit – veterinár
D r a g o 0808/29092013