Kto nezažil, neuverí. . . (28)
8. apríla 2014,
Drahoslav Mika,
KTO NEZAŽIL, NEUVERÍ... (I)
Keby bol Jánošík chudobným bral a bohatým rozdával, mohol zbíjať dodnes.
Niekedy nadobúdam dojem, že Pánboh hriešnikom fandí.
Slovenskí puberťáci si vytláčajú uhry, maďarskí félvidéky.
Doba je hektická. Každý by mal absolvovať preventívnu prehliadku u patológa.
Jazdec môže byť bez hlavy, ale nie bez zadku.
Čo ako dlho budete trieť biedu, na chleba si ju nenatriete.
Čím viacej odborníkov radí, ako vychovávať deti, tým väčší oplani z nich vyrastajú.
Kto má ostrý jazyk, tomu netreba ku príboru nôž.
Liek, ktorý nemá vedľajšie účinky, nemá ani hlavný.
Bol by z nás pekný pár – ja, ty a moja stará…
Človek sa učí na chybách, právnik na procesných chybách.
Niektorým by v krčme k pivu mohli podávať aj pampersky.
Národ vám nič nezabudne. Iba na vás kašle.
Kríza je síce cudzie slovo, ale veľmi rýchlo sa dokáže udomácniť.
Kedysi platilo: Čas sú peniaze. Dnes sú peniaze bohom!
Univerzálna odpoveď: – Dajako už len bude…
Zostali mu iba oči pre plač. Aj to len keď krája cibuľu.
Národ je najsmutnejší, keď nemôže hrať hazardné hry. Preto sú počas štátneho smútku zakázané.
Kvalitné výrobky sú iba v reklame.
Uč sa, dieťa, múdrym byť, a budeš mať holú – vetu!
Svetlá budúcnosť sa dostala do slepej uličky.