Kto nezažil, neuverí. . . (30)

3. mája 2014, Drahoslav Mika, KTO NEZAŽIL, NEUVERÍ... (I)

Vytínajú stromy. Pomaly sa nebude na čom obesiť.

Niektorí sa chodia na sústredenia rozptyľovať.

Lieky sa vydávajú na recept, ženy za mužov (ale nie všetky…).

Keď vtáčka s chrípkou lapajú, veľmi mu nespievajú.

Menej je niekedy viac. Napríklad pri nadváhe.

Bez práce nie sú – pracovné úrazy.

Orientálny šéf pozýva podriadených na lietajúci koberec.

Niekedy sme hľadali spoločného menovateľa. Dnes sa uskromníme s individuálnym.

Možno by sme boli tmavší, keby sme sa opaľovali v noci.

Najrýchlejšie vás dá do laty stolár.

Neponáhľajte sa. Život je krátky.

Vložky sú už také tenké, že ich môžeme používať ako záložku do knihy.

Kým my sa budeme mať dobre, ostatní sa budú mať už lepšie.

Pavlovov reflex nemal Pavlov, ale pes.

Surovec nebýva nikde varený – pečený.

Ženy majú radšej milencov, ale vydávajú sa za manželov.

Nehovorte ľuďom pravdu. Mohli by si na to zvyknúť.

Ľud vládne prostredníctvom volených zástupcov, ale dôsledky znáša priamo.

Vyššie ako na vrchol nevystúpite. Hlbšie ako na dno neklesnete.

Jar je tu – parapeta je plná mŕtvych múch.

Moskva mala Jurija Dolgorukého. My máme plno dlhoprstých.

Najviac čertov na stenu sa maľuje pred voľbami.

Korupcie sa môžeme zbaviť aj tak, že sa vrátime k našim osvedčeným úplatkom.

Nikto nie je dokonalý, iba ten, čo dokonal. 

 

D r a g o 
.






.