Dafnis a Chloé (5)

12. mája 2014, Drahoslav Mika, - DAFNIS A CHLOÉ

 

Kapitola piata, 
v ktorej súperia v slovnom prejave
sokovia v láske – Dafnis a Dorkos. 
 200_koza_ovca
 
Fúziky prvé vyrašili
Dorkovi, chĺpky na tvári.
Vyháňa býky na pastviny, 
Vlečie sa črieda pomaly.
 
Zrelý by skoro bol za muža, 
Okúsil, čo je lásky slasť, 
Zvedel už, čo je čierna ruža, 
Vie, jak sa líha na peľasť…
 
Odkedy býčiar Chloé stretol,
Myslieva na ňu: „Ako by..(?)“
Preháňa sa mu hlavou vietor, 
Omrvín Erós nadrobí…
 
Dafnida nemá ani v päte, 
Za chlapca má ho, šarvana, 
Za dieťa ešte nevyzreté.
Nech sa len s capmi naháňa…
 
Zazerá spodiaľ, snuje plány, 
Vŕta v ňom červík ako had…
V duchu je už aj zosvataný…
Keby aj ona…,bol by rád…
 
Píšťalku zlepí pre Dafnida
Z deviatich trúbeľ trstiny.
Pod nohy Chloé kožu kydá,
Nesadá nech si do hliny.
 
Mladúčkej lane škvrnnú kožu,
Pýšia sa akou mainády. 
Sadnúť si na ňu spolu môžu, 
Pohrať sa vadí – nevadí…
 
Prichodí Dorkos druhý, tretí, 
A potom štvrtý, piaty raz.
V Chloiných očkách úsmev svieti,
Vije sa šijou zlatý vlas. 
.
Dievčine do priazne sa vtiera.
S Dafnidom ďalej neráta.
Sám drží sa za gavaliera, 
Na srdce klope dievčaťa. 
 
Po žene Dorkos baží, rojčí, 
Zalieča sa jej tak i tak,
Prinesie syra, jabĺk košík, 
Horí jej v tvári vlčí mak. 
 
Z kvetiniek poľných venček zvije, 
Vtáčence zloví z horských skál, 
Zlatenú čašu, z nej nech pije…
Pesničku pre ňu vypískal…
 
Teliatko odňal kojnej krave, 
Nech si len očká popasie.
Chutnučké, milé, teľa hravé…
Prevravieť už je načase.
 
Rada je Chloé Dorka darom, 
S Dafnidom vše sa podelí.
Srdce sa ale neozvalo.
Smieši ju šuhaj nesmelý.
 
Dafnidu svitne, že sa čosi…
Meniť sa náhle začal svet.
„Bohvie, čo Dorkos v hlave nosí..? „
Kohúty dva sa začnú prieť:
 
Kto z nich je lepší, krajší kto je, 
Aj kto sa viacej osvedčí.
Rozsúdi nech ich sama Chloé.
Pustia sa teda do rečí. 
 
Získava víťaz bozk od panny.
Usalašia sa na koži.
Velebiť seba, soka haniť – 
Prostriedkom účel osoží.
.
…………………………………….
.
Po staršom v mlyne. Dorkos sprva
Pustí si jazyk na výlet.
Splietanie slov mu chvíľu trvá, 
Začína mlynček v ústach mlieť: 
 
-Vyšší som ako Dafnis, ľaľa.
Mocnejší býk je od kozy
S capmi sa chlapča môže váľať.
Mne také čosi nehrozí.
 
Krajšie sú býky ako capy, 
O toľko i ja krajší som.
V behu ma nikdy nedolapí.
Môj hlas znie ako býčí zvon. 
 
Kadere mám sťa zlaté klasy, 
belejšiu ako mlieko pleť. 
Čerň tváre jeho deti straší.
Môžu mi mnohí závidieť.
 
Dafnis je iba holobriadok, 
žensky je jemná jeho tvár.
Belie sa na ňom iba zadok.
Smradľavý cap je kozám kráľ. 
 
Na mlieku kozom odkojený.
Nie je viac hoden ani on. 
Bez drachmy nik sa neožení.
Chudobný je jak škorpión.
 
Vykŕmiť psa by sotva zvládol.
Uživiť ženu..? – Kde už tam! 
Umoril by ťa, Chloé, hladom. 
Kedy chcem, s ním sa porátam. 
……………………………………….
.
-Vypočuť aj mňa prišla chvíľa.
Pôvod môj mi je neznámy
Aj Dia koza odkŕmila – 
Z Olympu vládne nad nami.
 
Krajšie sú moje capy hrdé, 
väčšie od býkov Dorkosa.
Nikdy z nich žiaden nezasmrdel, 
nebije smrad z nich do nosa. 
 
Chlpatý Pán je prvým capom – 
nemôže predsa smrdieť Boh!
Ctí pastier jeho lesný zákon.
A ty si, Dorkos, trubiroh! 
 
Syra mám veľa, mám aj chleba, 
sladkého vína tiež mám dosť.
Aj tebe, Dorkos, dám, ak treba.
Tebe na zlosť, mne pre radosť.
 
Bohatý roľník tým sa kŕmi, 
biednejší nie som ako on. 
Svetlejšej a či tmavšej krvi…-
Pravdu máš, neznám pôvod svoj. 
 
Podobný osud máme, Chloé,
ja kozí som,m ty ovčia si. 
Možno nám Boh raz pravdu povie, 
rodič sa o nás prihlási.
 
Podobný som aj s Dionýsom – 
nebaží Božej po brade.
Brada nám môže zmeniť výzor, 
rozum v nej však sa nenájde. 
 
Ryšavý ako líška z lesa, 
úlisný ako v tráve had, 
belosťou ako pánča skvie sa…
Z Dorkona dá sa iba smiať!
 
Pobozkáš mňa na pery slastné, 
Dorka na hrubé štetiny. 
Čo v tebe je, je všetko krásne, 
krása nech hriechu nečiní.
. 

……………………………………….
 
Vzchopí sa Chloé zo sna sťaby,
Zo spánku čoby precitá.
Dávno ju Dafnis vzhľadom vábi,
Šanca sa teraz naskytá.
 
Objíme ho a bozk mu vtlačí,
Nevinný božtek na pery.
Stáva sa život zrazu sladším, 
V ústach sa jazyk ševelí.
 
Odchádza Dorkos urazený.
Na jeho mieste kto by nie?
Nemieni ale zriecť sa ženy.
Inakšie plán svoj rozvinie. 
………………………………..
.

mainady   –   ženy zo sprievodu boha vína Dionýsa (v Ríme Bakchus)
Aj Dia koza odkŕmila   –  Zeus vyrástal na Kréte v jaskyni pod horou Ída, kde ho svojím mliekom kojila koza Amalthea
Olymp   –   posvätná hora, sídlo gréckych Bohov na juhu Makedónie 
Chlpatý Pán je prvým capom   –   boh Pán bol chlpatý, mal kozie nohy a kozie rohy
 
D r a g o   /podľa Longa/  
jeseň 2013 – zima 2014
 


 https://www.youtube.com/watch?v=MxFeO6tUhHE