Dušičky
1. novembra 2014,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Anjeli bránu bránia,
Pod hrobmi Zem sa hrbí.
Ranný zvon dovyzváňa –
Poslední idú prví…
Vidím Vás, Kamaráti…
Vidím Vás za života…
Chvíľu si s Vami skrátim,
Kým svieca doblikotá.
.
Vrátim sa na okamih
Na lúky plné kvetov –
Detinstvo Dušu mámi.
Ku kmeťom Čas ma vplietol…
.
Kytice, chryzantémy…
Spomienka v srdci bolí.
Čas je náš svedok nemý.
Prišli sme na Svet holí.
.
Mrholí… Padá z Neba…
Vence sa rozslzili.
Rozmrvím smidku chleba
Dušičkám na mohyly.
.
Kvapôčku páleného…
Hrnú sa Duše k hrobu…
Anjel chlieb neustrehol –
Mrvinky vrabce zobú.
.
Snom sladkým spite, Drahí…
Naisto stretneme sa…
Prekročiac zemské prahy.
Upriem zrak na Nebesá:
.
Pokľaknem na kolená –
Znamenia s Dúhou idú.
Brána je otvorená –
Slúži Boh Panychídu.
.
Prišli sme na svet nahí –
Pôjdeme v čiernom fraku.
Blízke sú Svetov prahy –
Svetlo je na Majáku.
.
D r a g o 20/21102014
