Pandora, prosím. . .
18. novembra 2014,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Pozhovej, Pandora…
Poľnica v poli trúbi
Lakomá letora
Vlečie svet do záhuby
Pozhovej, zvedavá…
Ochráň nás od poroby
Áté sa zahráva
Erida dobu zdobí
Pozhovej, najkrajšia…
Nevieš, čo skrinka kryje
Svieca kým nezhasla
Nestíchli melódie
Pozhovej, dievčina…
Nedaj na Epimetha
Moloch zas vyčíňa
Planétu púta pieta
Pozhovej, pre Dia..!
Pandora, Boh ťa skúša
Všetečnosť opíja
Oplýva hriechom Duša
Pozhovej, premilá…
Nádherou obdarená
Žiť máme za živa
Nie padať na kolená
Život je dočasu…
Pandora, jasot klame
Ku kráse Parnasu
Natiahni nežné dlane
Neuver na sľuby…
V sľuboch sú sliny zloby
Poľnica dotrúbi
Padneme do poroby
Preber sa, Pandora…
Doba je Duchom chorá
Mámeniu odolaj
Zahoď kľúč na dno mora.
Pozhovej, Pandora…
Nech sa k nám svetlo leje
Pojmi nás do lona
Nenechaj bez Nádeje
D r a g o 03042014
.
.