Bez Konca

17. januára 2015, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Bez konca koľaje,

Štácia po štácii.

Život má na mále,

Kvety sa odfarbili.

Bez konca podvaly,

Po vlaku vlak sa šinie.

Človek sa odhalí,

Slová sú stále mylné.

Štácia po štácii…

Vyprchá platnosť lístka.

Nikto ťa neprichýli,

Výpravca zdiaľky píska.

Prefrčia vagóny,

Kolesá tamtamujú.

Svetlo sa zacloní,

Jurovia Jurov rujú.

Výhybky po trati –

Naľavo – vpravo – rovno.

Mžik späť sa nevráti,

Nepozná Život storno.

Návesť je zelená,

Nevidno do zákruty.

V márnosti snaženia

Vlak s nami vpred sa rúti.

Bubnujú tamtamy,

Bubnuje srdce v hrudi.

Chodníkom neznámym

Poznania Duša blúdi.

D r a g o 08052014
.
.