Kto nezažil, neuverí. . . (53)

1. februára 2015, Drahoslav Mika, KTO NEZAŽIL NEUVERÍ... (II)

Nemôžem bez seba žiť.

Každá diéta nás oberá o chuť do života.

Cudzie nechceme… Lenže nič ľudského mi nie je cudzie.

Pivo nie je na to, aby sme ho mali radi, ale aby sme ho pili.

Ešte je len večer, a už som smädný, akoby bolo ráno.

Sú lieky, ktoré majú iba vedľajšie účinky.

Zákony sa najlepšie obchádzajú na bavoráku.

Všetky cesty vedú do Ríma, iba tá naša… no, veď viete, kam…

Tma ako v slovenskom rohu hojnosti.

Má dobrý prstokrad.

V pití poznám svoju mieru, ibaže nemám toľko peňazí.

V krčme od nás požadujú výpivné.

Pite! Čo máte v hlave, to vám nik nezoberie.

Cestopis je taká písmenková cestovina.

Televízii vďačím za to, že som prestal pozerať televíziu.

Za všetko, čo vo mne sprosté je, televízii vďačím.

Nikto si nedal patentovať rozum, ale všetci si myslia, že ten patent majú.

Všetkými masťami mazaný môže byť človek až po poslednom pomazaní.

Posledné podmazanie…

Niekto chodí na trh s kožou, niekto s predkožkou.

Pes, ktorý breše, nešteká.

Ľudia, nekradnite! Na to sú iní!

V dnešnej dobe je normálne byť nenormálnym.

Plagiát šetrí rozum a čas.

D r a g o