Verše Rannej Oblohy

7. februára 2015, Drahoslav Mika, V DUŠE PODSVETÍ

Píše Noc tintou po oblohe básne,

Po kľučke šmátra nový Deň.

Prižmúria lampy oči, keď tma hasne,

Rozhodí rataj rosy žmeň.

Brieždi sa v Nebi, rozochvie sa pole,

Vplazia sa lúče nesmelo.

S Prírodou splýva všetko, čo je holé –

Dolieha neha na telo.

Príroda v Duši sa nám usalaší,

Ožijú slová láskavé –

Slová sú zrnká, verše plné klasy.

Hodíme kotvu v prístave.

Ráno je plné otvorených dverí –

Adresy písať netreba.

Roznesie vánok verše na papieri,

Nájde sa v nich aj pre Teba.

V riadkoch sú zrnká. Klásky medzi nimi.

Taja sa v snopoch rébusy.

Človek je stále pred Prírodou vinný.

Pero sa v básni vybrúsi.

D r a g o 12052014
.
.