Ráno s Aurórou
16. februára 2015,
Drahoslav Mika,
SLNCOVÝ AKORD
Vrhol som sa do náručia Zory.
Eóna ma nežne objala.
S Aurórou si bez slov pohovorím.
Priatelíme sa už od mala.
.
Na úsvite nach sa so mnou neží –
Purpurových krídel páperie.
Sejúc prvé lúče po manéži
Balkónom sa ku mne prederie.
.
Pod paplónom si ma rada podá,
Moje srdce sa jej nebráni.
Zvedeli sme, krv že nie je voda,
Rozochvejú strunu Cigáni.
.
Pobozká ma na zlepené oči.
S Aurórou sa ťažko objíma.
Zľahka kľavé telo pootočím,
Pod obojím božstvo prijímam.
.
Múdro ľudia posteľ vymysleli,
Prihútali ležmú polohu.
Po Auróre pošlem pozdrav vrelý,
Pridám veršík ako prílohu.
.
Cvála morský koník plavým nebom.
Máva Duša bájne vidiny.
Šarlátový oblak náhle zbledol –
S Aurórou sme na tom bez viny.
.