Ráno so Žofiou

19. februára 2015, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Šumotia kvapky do Svedomia,

Do Duše Dážď mi prevraví.

Lipové listy perly ronia,

Zmoknutý krok sa sťarbaví.

Na dvore svet sa rozambrelí.

Hriechom je z domu vyhnať psa.

Dáva si tráva nový preliv,

Zmoknutý pes sa otriasa.

Zaslzia okná v potu tváre –

Žofia závoj neskladá.

Škeria sa staré kalendáre –

Raj je vraj miestom pre hada.

Pozhŕňam rytmy izby v prítmí.

Žofia rada poradí.

Sychravý mrak je neodbytný,

Hemžia sa hadmi nápady.

Myšlienky vlhnú v chladnom daždi.

Zrkadlá tonú v kaluži.

Do Raja prť sa nevydláždi,

Ak po tom nikto netúži.

Škrupina jadro v sebe skrýva.

Temnom sa pútnik pretĺka

Tají sa Pravda odjakživa,

Pýria sa hlúpe jablká.

Dávno je scenár obohraný –

Tajomstvo Boh si uchoval.

Poznania Strom je nepoznaný,

Nenosí šťastie podkova.

D r a g o 15052014
.
.