Milujem Psyché
15. marca 2015,
Drahoslav Mika,
V DUŠE PODSVETÍ
Budím sa nerád z blaženého spánku
Do nudy štyroch nahých stien.
Spievala večer Múza uspávanku,
Tlačí sa ráno do okien.
.
Ťahá ma ktosi – opustiť mám lóže –
Tá ruka, ktorú nevidno.
Nespúšťa zo mňa pohľad Oko Božie,
Sadajú vtáky na bidlo.
.
Len tak tu tápem, hore – dole chodím,
Máta ma mojich zmyslov päť.
Nevidná ruka ráňa ranné plody,
Navráva Dušu na úlet.
.
Pobalí Psyché trpkých slivák sedem,
Prehodí závoj cez seba.
Plamienok vzplanie chladnej na pahrebe,
Na úlet veľa netreba.
.
Vyplachtím tajne Psyché za pätami –
Prezvedám, čo sa bude diať.
Nedobré tahet, a len dobré s nami!
Roztáča Život kolovrat.
.
Túlavé nohy zamenili krídla –
S Dušou sa lieta naboso.
Vletela Psyché – ja s ňou – do osídla…
Meníme miesta s Erosom…
.
Pomlčím o tom, čo sa ďalej dialo,
Devu som aby nezhubil.
Odveké sa mi Šťastie usmievalo,
Trúbil nám Erós z paluby.
.
Budím sa nerád blaženého zo sna.
Kolovrat svoje omieľa.
Vytkali obraz Lásky Božie krosná.
Psyché je Dušou Anjela.
.