Stratené Srdce
30. marca 2015,
Drahoslav Mika,
V DUŠE PODSVETÍ
Našiel som Srdce. Chladné, mramorové…
Našiel som Srdce z kameňa.
Našiel som Srdce južnom na ostrove.
Zo sŕdc vraj Lásky pramenia.
.
Studený kameň leží v slnka páli –
Bez tela mĺkva sirota.
Snáď sa v ňom zvyšky Lásky uchovali…
Hlavu mi Srdce pomotá…
.
Dvíham ho k ústam – Srdce pery chladí.
Hovor vĺn mi je neznámy.
Topia sa sladké srdcia z čokolády.
Záhadný chlad ma omámi.
.
Tajomné Srdce plieni zhubná Krása –
Okútal kameň mráz aj srieň.
Krehne mi Duša, nepokoj ma drása…
Do útrob Srdcu nenazriem.
.
Stratila snáď ho nepozorná Deva…
Samo jej z hrude vypadlo…
Nevnímam, o čom more práve spieva,
Záhada vždy je lákadlom.
.
Na púť sa vydám hľadať tajnú Devu
Cez piesky púští, cez snehy.
Nútia sa slané vlny do úsmevu,
Ku brehu za mnou pobehli.
.
Vydám sa zaraz svetom na potulky,
Či vládne Noc či svetlý Deň.
Nemôžu zmôcť ma dažde, vetry, búrky –
Na dlani Srdce ponesiem.
.
Vylovím z Duše nežné verše letmé,
Odpoviem Láske na pozdrav.
Verím, že Devu bez Srdca raz stretnem –
Nájdené rád jej odovzdám.
.
Natiahnem dlane: -Noste Srdce v hrudi –
Od Lásky nech sa ševelí…
Bez Sŕdc sa nemá chodiť medzi ľudí,
Nemá sa mrznúť v posteli…
.