Pod Atlantom

11. apríla 2015, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Siaha mi more po kolená,

Na pleciach držím modrú báň,

Brána je stĺpom podoprená,

Nad hlavou visí budzogáň.

Nadarmo volám na Titana –

Atlás sa so mnou nebaví.

Vnára ma do snov zlatá brána –

Jablká padli do trávy.

Jablká zlaté Hesperovien –

Hodný je počin Hérakla.

Sám sebe nikdy nevyhoviem.

Mora mi Dušu prikľakla.

Rozdáme karty o tri groše –

Inak sa noše nezbavím.

Dubasí Atlás od rozkoše –

Zradný groš býva deravý.

Fortúna mieša, Osud skladá…

Hádam sa šťastie umorí…

Povolí ťarcha, jarmo padá,

Skamenie Atlás v pohorí.

Zabaží Duša po Slobode.

Maznia sa Nymfy s vlnami.

Mávajú biele šatky z lode,

Kajkajú čajky nad nami.

Hélios hodí zlaté siete,

Spočinie Krása v blankyte.

More má ruky rozopäté,

Osud má karty zakryté.

D r a g o 29052014