Nad Priepasťou

17. apríla 2015, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Temrava bez dna. Skalné steny.

Oddola tmavá hĺbava.

Život je povraz nastrmený,

S ktorým sa Osud pohráva.

Do malej gule Svet sa schúli,

Dopadnú klapky pred oči.

Začínať náčim z nultej nuly,

Bázlivý chodec vykročí…

Šinieme nohy: pravú… ľavú…

Hojdá sa lano, hompáľa.

Nad hlavou chmúre chmáry plávu,

Číhajú supy na skalách.

Dopredu… rovno… stále priamo…

Nijaký úkrok, žiadne späť…

Tápeme dráhou rozknísanou,

Na koniec lana nevidieť.

Vibruje povraz, Svet sa chveje,

Zosiela Osud znamenia.

Koniec je stále v nedozerne,

Zakrídlia chabé ramená…

Ovláda vôľa naše vlohy.

Život je rieka bezbrehá. ..

Prepadnú iní, prejdú mnohí.

Na Túžbu Duša nalieha…

D r a g o 30052014