Z Blata do Kaluže
20. apríla 2015,
Drahoslav Mika,
SLNCOVÝ AKORD
Neznáma pani! Rušíte ma v spaní.
Vyčkajte, až sa prebudím.
Pošlite svojich poslov na svitaní
So znakom Lásky na hrudi.
.
Pripravia nech ma na stretnutie s Vami.
Teším sa na Váš prvý list.
Ružový, teplý, jemne navoňaný…
Oznámte, prosím, kam mám prísť…
.
Kade sa chodník k Vášmu srdcu vije,
Vystlať ho túžim ružami…
Ružové sny sú plné nostalgie.
Cylinder snímam pred Vami.
.
Vidím sa možno príliš staromódny –
Nová je móda deravá.
Vlúdiac sa do snov mámite ma zvodmi,
Bujná je Vaša výbava…
.
Postávam zrána s Túžbou na chodníku.
Kroky snáď Vaše povedú…
Ovládam Lásky malú násobilku,
Postúpiť môžem o triedu.
.
Zazvonia náhle konvalinky v tráve.
Z asfaltu ruže polezú.
Z cylindra lovím slová dotieravé –
Rozvešiam verše na brezu.
…………………………………………
.
Prešli ste mimo. Bez slov, bez pohľadu…
Vánok si verše prečíta…
Pavúky v srdci nové siete pradú,
Kobylky v tráve kopytia…
.
Prešli ste, a či sa mi iba marí..?
Výstrelok hodný Amora.
Možno len verše z brezy zašomrali
Otvoriac listy dokorán.
.
Život je miesto, kde sa Láske luže.
Amor má krídla túlavé…
Prebudil som sa z Blata do Kaluže –
Aspoň´si s Vami zaplávem…
.
D r a g o 02062014