Po Kvapkách

14. mája 2015, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Počujem príboj v kvapke vody,

V šumení lístka tornádo.

Púšťou sa – prachom mesta – brodím,

Na čelo mrak mi dopadol.

Pobadám orla vo vrabčati,

V zápalke uzriem statný dub.

Útratu za mňa Slnko platí.

Zapadol prachom Lásky sľub…

Točí ma Život v kolotoči –

Presadám z lode na koňa.

Z kolesa nikto nevybočí,

Aj keď mu to tu nevonia.

Záhadu hľadám Bytia v prítmí.

Tmolím sa, tápem v temrave.

Bádavý Duch je neodbytný,

Umára nohy túlavé.

Nehľadia oči svetlu proti.

Prisilný jas ťa oslepí.

Dušu si v tele neoplotím,

Vyzbieram lúčov otepy.

Zahniezdi Duša v Podvedomí,

Putuje Duša po Svete.

Tri prúty junák neprelomí,

Z jedného bič sa nepletie.

Pije sa Nápoj po kvapôčkach .

Rozumu nikdy nie je dosť.

Tajeme ako snežná vločka.

Stratí sa skvost a príde pôst.

D r a g o 09062014