Básnik na Mesiaci

17. mája 2015, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Pojal ma Mesiac do kolísky,

Hojdá ma od nôh ku hlave.

Kým si to Starký nerozmyslí,

Vystieram nohy túlavé,

Umyté, pravda, v nočnej tráve.

Isto je Mesiac fajnový.

Natŕčam uši hviezdnej vrave,

V nebeských vodách zalovím.

Udicu hodím, ťahám siete,

Dušu dám ako návnadu.

Prút sa mi ohol, sieť sa pletie,

Pavúky v Nebi nepradú.

Cícerky potu chrbtom kanú,

Motám sa medzi Hviezdami.

Nedošiel som pre rannú mannu,

Rád by som iné vymámil:

Prečo je Osud utajený,

Za ktorou horou srší čas,

Koľko žiab sedí na prameni,

Vydaní či sme napospas..?

Ukážu nech mi Hviezdy moju –

Na Nebi nočnom Superstar.

Nedôjde Duša ku pokoju,

Mútime z Mliečnej cesty cmar.

Vypiť tak všetku Múdrosť Sveta..!

Zostarnú časom Venuše…

V Nebi ma Hviezdy oklebetia.

Zavŕta červík do Duše…

Priniesla Noc mi iba smolu.

Boli mi Hviezdy neprajné.

Ej, bisťu dade..! Ako dolu..?

Pegas mi krídla prenájme!

D r a g o 23062014