Pygmalenie
4. júna 2015,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Ulomil som si kúsok báne.
Obloha jej má ešte dosť.
Stalo sa, už sa neodstane.
Spolieham Božiu na Milosť.
.
Veršami si Ťa vymodelím,
Uložím blankyt do očí.
Neveste snímam závoj biely,
Husia mi koža naskočí.
.
Ozve sa vo mne Pgmalión.
Všetko sa dá, len treba chcieť!
Omývam Devu slastným vínom,
Chystám si Dušu na úlet.
.
Poodlial som si trochu mora.
Nech sa mi Duša rozvlní.
Morské nás panny ohovoria,
Sadajú čajky na člny.
.
Hladina, hľa, sa upokojí.
Poseidón trojzub odloží.
Splynieme v Jedno v jeho kóji
Niekde na morskom nároží.
.
Odsýpal som si za mak púšte.
Sahara jej má ešte dosť.
Neveľa, iba štyri hrste.
Vysypem pláž si pre radosť.
.
Pôjdeme vedno zbierať mušle,
Zrátame chmárky na nebi.
Bezzubé more s nami šušle –
Môj výtvor v Tebe velebí.
.
Požičal som si iskru z vatry.
Zaprší do tmy ohňostroj.
Hviezdopad nočné nebo jatrí,
Svätý Ján pasie muší roj.
.
Šelestia letné krídla neba.
Nesmelo siaham po Duši.
Odhalil som si kúsok Teba.
Duše sa kradnúť nesluší.
.
Dosníva smutný Pygmalión.
Verí, že Devu prebudí.
Pripíjam si s ním horkým vínom.
Lósy sú stále v Osudí.
.
D r a g o 130062014