Reinkarnácia Lásky

10. júna 2015, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Rodí sa Láska, odumiera…

Potom sa znovu narodí.

Pojme ju človek, prijme zviera…

Hádam je dielom Náhody…

Vráti sa mŕtva k Erótovi –

V Nebi sa Láska prevtelí.

Strelu si Erós prihotoví,

Tetivu napne, vystrelí…

Zasiahne Srdce nečakane,

Pomúti rozum obeti.

Na Lásku nie sú protizbrane.

Šíp letí – letí – doletí.

Miluje On a ľúbi Ona –

O tom je Iskra Života.

Bolesťou – šťastím Láska stoná,

Sieťami obeť omotá.

Miluje všetko, čo sa hýbe,

Hory sa samé prenesú.

Odíde jedna – iná príde…

Pletú si Lásky adresu.

V Nebi sa Láska prepodobí,

Na inú strunu preladí.

Milujú ľudia, psy aj soby,

Bohovia, vodné najády…

Láska má podôb habadeje –

Nebude nikdy dopitá.

Uragán Lásku neodveje.

Kedy kam chce, sa pripýta.

Vesmír si Lásku uchováva

Vlastného podľa zákona.

Valí sa Láska ani láva.

Večná je. Nikdy neskoná.

D r a g o 15062014